Ako zmenil príchod žiadateľov o azyl podobu nacionalizmu v Maďarsku?
„Ako zmeriate rast nacionalizmu? Áno, extrémne pravicové strany, Fidesz a Orbán pracovali na rozdúchavaní vášní, národného sentimentu, nenávisti. Je však ťažké to zmerať. Môžete sa pozrieť na prieskumy a zmerať rast xenofóbie. Tá sa však v poslednom čase nezvyšovala napriek celej vládnej propagande.“
Zmenil niečo príchod utečencov?
„Rastie občianska spoločnosť, solidarita doteraz v Maďarsku nebola témou. Máme tu dedičstvo komunizmu, podľa ktorého sa štát má starať o ľudí. Preto je tiež prístup ľudí k dobrovoľníctvu iný než napríklad v Spojených štátoch. Hovorilo sa, že občianska spoločnosť je preto slabá. A toto je úplne nový fenomén, ľudia začínajú sami pomáhať, keď sa do toho nepustil štát.
Kto sú tí ľudia?
„Nie je to protest ani hnutie proti vláde. Akcie pritiahli tisícky ľudí cez facebookové skupiny, bol som medzi nimi. Objednávali sme jedlo na internete, prišli sme osobne, často aj s deťmi. Naša skupina mala centrum v jednom byte, kde denne pracovalo 50 až sto ľudí. Sem prúdila väčšina pomoci: jedlo, stany, spacie vaky a šatstvo. To všetko potom odniesli na stanicu Keleti. Ľuďmi pohlo vedomé rozhodnutie vlády, že ona utečencom nepomôže. Nebola to však protivládna akcia, podľa mňa mnohí z tých ľudí budú voliť Fidesz.“
Začínal ako liberál. Orbánova cesta od Havla k PutinoviČítajte
Viete si predstaviť, že sa toto občianske pozdvihnutie odzrkadlí na politickej scéne?
„V posledných rokoch sa spoločnosť postavila proti viacerým veciam, napríklad proti znárodneniu dôchodkových úspor v roku 2010, pri reforme školstva alebo pri návrhu dane z internetu. Protesty však nevydržali dlhšie. To sa hovorilo aj pri tomto hnutí, že po lete sa ľudia vrátia k bežnému životu. Pochybujem však, že toto hnutie dostane politický rozmer, nemá charizmatického lídra. Taký chýba v celom opozičnom spektre, opozícia je neschopná.“
Pri utečencoch sa ukazoval socialistický expremiér Ferenc Gyurcsány.
„Ten dokonca pozval utečencov na niekoľko dní k sebe domov, no on je veľmi kontroverznou postavou. Každým gestom mobilizuje svojich odporcov. Čokoľvek urobí, napokon získa viac hlasov pre Fidesz. Utečenci ani nie sú témou, na ktorej sa dá získavať politická popularita.“
Podľa niektorých analytikov Orbán využíva túto situáciu, aby sa posilnil na domácej scéne a nechal schváliť zákony, ktoré by za iných okolností nikdy neprešli. Vidíte to tak aj vy?
„Áno, niektoré tieto zákony idú jednoznačne proti medzinárodným dohovorom o ľudských právach a dokonca proti maďarskej ústave. Napríklad súdne pojednávania, na ktorých nie je zabezpečené, že druhá strana vôbec rozumie. Nie je dodržiavané, aby mali maloletí vlastné pojednávania. Pri podozrení z terorizmu či prevádzačstva môže polícia vstúpiť do bytu.“
Preferencie Fideszu napriek tomu výrazne neklesajú. Čo sa musí stať, aby si ľudia povedali, že už je to príliš?
„Už po troch mesiacoch Orbánovej vlády to bolo príliš, teraz vládne už šiesty rok a nič. Už v prvom roku prepísali ústavu, zničili prakticky všetky demokratické inštitúcie, zoštátnili dôchodkové úspory, prišli obrovské korupčné kauzy... Chápem, že keď sa hovorí o miliardách, ľudia si to nevedia dosť dobre predstaviť, ale Orbánovi blízki ľudia si stavajú vily, na ktoré nikdy nemohli zarobiť. Ani to ľudí do ulíc nedostalo.“
Ako to vie Orbán presadiť?
„Kombinuje neakceptovateľné politické metódy a rétoriku s kontroverznými, no akceptovateľnými a niekedy s celkom novými postupmi. Dotýka sa tiež tém, ktoré ľudí trápia. Toto všetko je spletené dokopy v jednom balíku a je ťažké odlíšiť jedno od druhého. Orbán sa sám vidí ako križiak proti všetkému, čo západná liberálna demokracia predstavuje. Má pravdu, keď poukazuje na globálne súvislosti.
