BRATISLAVA. To slovo sa opakovalo po minulotýždňovom útoku na nemocnicu v afganskom Kundúze. Collateral damage, teda sprievodné škody. Fráza označuje úmrtie alebo zranenie civilistov, či poškodenie majetku, ktoré vzniklo ako vedľajší dôsledok útoku na legitímny vojenský cieľ.

Označenie vzniklo v 60. rokoch a od tejto doby bolo používané najmä americkou armádou. Kritici tento termín odsudzujú pretože banalizuje úmrtia civilistov.
1.Ben Tre – Február 1968
„Aby sme mesto zachránili, museli sme ho zničiť,“ povedal podľa novinára Petera Arnetta z agentúry AP nemenovaný americký major. Mesto mala byť obsadené vojakmi komunistického Vietkongu, tvrdia oficiálne vyhlásenia americkej armády z tejto doby.
Výrok sa často používa v diskusiách o vojenských akciách vykonávaných v civilných oblastiach. Hoci niektorí spochybňujú jeho hodnovernosť, stal sa dôkazom o americkej vojenskej stratégii v časoch Studenej vojny.
Zničenie Ben Tre bolo súčasťou operácie Rolling Thunder. Bola to najintenzívnejšia vzdušno-pozemná bitka počas studenej vojny. Len počas tejto operácie sa vo Vietname zhodilo 804-tisíc ton bômb.
Ben Tre po útoku, ktorý sa odohral na vietnamský Nový Rok. FOTO - Flickr.com/tommy japan
2.Iracký protiletecký kryt – február 1991
Počas prvej vojny v Perzskom zálive zbombardovali Američania úkryt a neďaleko Bagdadu a zabili tak 408 civilistov. Úkryt bol zameraný laserom vedenými bombami úmyselne.
Podľa Pentagonu a CIA sa úkryt používal ako alternatívne veliteľské stanovište. Biely dom neskôr obvinil režim Saddáma Hussajna, že vo vojenských zariadeniach zámerne umiestňoval civilistov a využíval ich tak ako ľudské štíty, uvádza CNN.
3.Albánski utečenci – apríl 1999
Lietadlá NATO počas vojny v Kosove chceli ostreľovať srbské vojenské vozidlá. Avšak ukázalo sa, že ich cieľom bol v skutočnosti vlak plný utečencov, ktorí utekali pred konfliktom. Zabili 73 osôb.
NATO spočiatku tvrdilo, že ich pilot obraňoval utečencov pred juhoslovanskými jednotkami, ktoré na nich strieľali. Neskôr však aliancia uznala, že jeho lietadlo „omylom vypustilo bombu na civilné vozidlá".
4.Čínska ambasáda v Belehrade – máj 1999
Traja mŕtvi čínski novinári a jeden medzinárodný konflikt. To malo za následok bombardovanie čínskej ambasády. Vtedajší prezident Bill Clinton sa za bombardovanie ospravedlnil a označil ho za neúmyselné.
Výber cieľa mala na starosti CIA. Agentúra zhodila vinu na svojho analytika, ktorý identifikoval zlé súradnice vojenského zariadenia stojaceho na rovnakej ulici ako ambasáda.
Pekingu takéto ospravedlnenie nestačilo a označilo bombardovanie za „barbarský čin“. Nasledovali protesty a nepokoje po celej Číne a naštrbené medzinárodné vzťahy v nasledujúcich rokoch.
5.Afganská svadba - júl 2002
Svadobčania oslavujú strieľajúc z ručných zbraní do vzduchu. Táto typická afganská tradícia však počas spojeneckej operácie proti Talibanu vyústila do protileteckého útoku, ktorý zabil 48 ľudí.
Pentagon tvrdil, že útok reagoval na protilietadlovú paľbu z ťažkých zbraní. No vtedajší afganský minister obrany Gulbudin a svadobčania, ktorí prežili, túto verziu príbehu nepotvrdili.
Vtedajší americký prezident George Bush vtedy v telefonáte s afganským lídrom Hamídom Karzajom vyjadril sústrasť nad tragickou udalosťou. Pentagon však svoju vinu nikdy nepriznal.
Podobné útoky na svadobné oslavy sa v Afganistane udiali aj v júli a novembri 2008 a zabili viac ako 100 ľudí. Podľa americkej armády mali byť cieľom bojovníci Talibanu. Karzaj po novembrovom útoku vyzval amerického prezidenta Baracka Obamu aby „ukončil straty na životoch civilistov".
6.Novinári v Bagdade – júl 2007
Útok na irackých povstalcov si získal medzinárodnú pozornosť po tom, čo WikiLeaks v roku 2010 zverejnili video leteckej streľby na skupinu ľudí. Pri útoku umrelo najmenej dvanásť ľudí, vrátane dvoch novinárov agentúry Reuters.
Novinári neboli označení a podľa zverejneného videa je zrejmé, že pilot si pomýlil teleobjektív s granátometom.
Podľa Pentagonu boli niektorí členovia skupiny ozbrojení a piloti nemohli vedieť, že medzi podozrivými povstalcami sa nachádzajú aj novinári.