OSLO, BRATISLAVA. Nemecká kancelárka Angela Merkelová, pápež František, iránski a americkí vyjednávači alebo niekto úplne iný?
Nórska Nobelova komisia už v minulosti ukázala, že vie prekvapiť a inak to nemusí byť ani v piatok, keď vyhlásia držiteľa ceny za mier za rok 2015.
Pri väčšine predpovedí sa ako hlavná téma spomína utečenecká kríza. Preto je medzi favoritmi Merkelová, ktorá otvorila Nemecko ľuďom v núdzi, alebo aj pápež František, ktorý za utečencami chodil ešte pred tým, ako si Európa uvedomila závažnosť krízy.
Nobelovku má dievča, ktoré sa nezľaklo Talibanu Čítajte Zachraňuje mobilom
A tiež eritrejský katolícky kňaz Mussie Zerai, ktorého dokonca osobne podporil František. Zachraňuje životy tým, že dvíha mobil imigrantom, ktorých nikdy predtým nevidel a zrejme a neuvidí.
Zriadil totiž linku, kam môže každý zavolať. Volajú mu z preplnených lodí na ceste Stredozemným morom alebo z kamiónov prechádzajúcich Saharou. Pomocou údajov zo satelitných telefónov Zerai zistí ich polohu a tú potom nahlási talianskym či gréckym úradom.
Za favorita ho považuje aj Kristian Berg Hapviken, šéf Inštitútu na výskum mieru v Osle, ktorý pri výbere ceny radí nórskemu Nobelovmu výboru. Pred rokom mal na prvom mieste pápeža Františka.
Cenu vtedy nakoniec dostala pakistanská školáčka Malala Júsafzajová, ktorá v roku 2012 takmer neprežila útok Talibanu a odvtedy sa zasadzuje za právo všetkých detí na vzdelanie.
To sa viac-menej očakávalo, kým napríklad udelenie ceny Európskej únii dva roky predtým mnohých prekvapilo. Preto sa hovorí, že prekvapenie môže prísť aj tentoraz.
Ak by sa opakoval prípad Malaly, ktorá dostala nobelovku rok po tom, ako jej Európska únia udelila Sacharovovu cenu, v piatok by padlo meno Denis Mukwege.
Tento lekár z Konžskej demokratickej republiky v ohrození života pomáha obetiam znásilnení, ktoré sa v miestnej občianskej vojne využívajú ako spôsob boja.
Nobelovku za mier dostali chemickí inšpektori Čítajte Cena a politika
Stávkové kancelárie však najviac favorizujú Merkelovú. Nielen za postoj k migrantom, ten v čase uzávierky nominácií 1. februára nedominoval. Aj za to, že napriek komplikáciám sa postarala o to, aby Grécko ostalo v eurozóne a znížila tak hrozbu ďalšej nestability v Európe.
Podľa denníka Bild môže zavážiť aj to, že dostala k rokovaciemu stolu ruského a ukrajinského prezidenta a prispela tak k prímeriu na východe Ukrajiny.
Isté však nie je ani to, že Merkelová je nominovaná. Zoznam nominovaných tradične nie je známy, ten sa zverejňuje až po 50 rokoch. Nominovať môžu vlády, medzinárodné súdy, akademici, laureáti ceny alebo členovia výboru.
V tomto roku prišlo 273 nominácií, 68 organizácií a 205 jednotlivcov. Cenu si víťaz preberie na slávnostnom ceremoniáli v decembri.
Tento rok sa do udeľovania vmiešala aj nórska domáca politika, keďže porotcov vyberá miestny parlament. V marci vôbec prvýkrát členovia päťčlenného výboru zvrhli svojho predsedu Thorbjorna Jaglanda zo Strany práce, ktorého nahradila bývalá šéfka Konzervatívnej strany Kaci Kullmanová Fiveová.
Aj na Nobelovej cene, ktorá sa udeľuje od roku 1901, sa tak môže prejaviť napätie na nórskej politickej scéne.
