Haag 3. februára (TASR) - Medzinárodný súdny dvor (MSD) dnes zamietol námietku Juhoslávie proti obžalobe z genocídy, ktorú proti Belehradu vzniesla Bosna a Hercegovina.
Najvyššia justičná inštancia OSN so sídlom v holandskom Haagu, ktorá sa zaoberá právnymi spormi medzi štátmi - nie osobami, týmto krokom uzavrela desaťročie trvajúci právny spor a otvorila cestu pre pojednávanie. Panel medzinárodných sudcov juhoslovanský podnet zamietol pomerom hlasov desať ku trom.
Juhoslávia žalobu napadla v novembri 2002 argumentujúc, že v čase jej vznesenia - v roku 1993 - nebola členom OSN a preto sa na ňu nevzťahuje jurisdikcia MSD.
Napriek tomu, že Juhoslávia mala po rozpade zo začiatku 90. rokov v OSN svoje kreslo, Belehrad tvrdí, že do svetovej organizácie bola krajina v roku 2000 po páde režimu Slobodana Miloševiča opätovne prijatá ako nový štát zložený zo Srbska a Čiernej Hory.
MSD však prišiel k záveru, že odvolanie Juhoslávie sa neopieralo o nové skutočnosti, a preto ho zamietol.
Bosna žalobu vzniesla po obliehaní Sarajeva juhoslovanskými silami, ktoré metropolu ostreľovali, pričom zahynuli tisícky civilistov. MSD žalobu akceptoval v roku 1996.
Právni zástupcovia oboch republík oznámili, že v krátkom čase by sa mali stretnúť s predsedom MSD a stanoviť termín otvorenia pojednávania. Predpokladá sa, že Bosna by mohla svoje argumenty predložiť do konca tohto roka.
"Som veľmi spokojný s rozhodnutím," vyhlásil advokát Bosny Sakib Softič. "Odmietnutím juhoslovanskej žiadosti zmizli všetky prekážky," dodal.
Jeden zo zástupcov Juhoslávie Tibor Varady oznámil, že Juhoslávia výmenou za stiahnutie žaloby ponúkla Bosne opätovné postavenie mešity Frahdija v Banja Luke, ktorú Srbi v roku 1993 vyhodili do vzduchu.
V prípade, že súd uzná, že Juhoslávia je zodpovedná za genocídu počas konfliktu z rokov 1992-95, Bosna v žalobe od Belehradu žiada vyplatenie značného odškodného. Predrag Simič, zahraničnopolitický poradca juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu, však vyjadril presvedčenie, že v žalobe nejde hlavne o finančné kompenzácie. "Ide o snahu definovať konflikt v Bosne," povedal Simič pre agentúru Beta.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý sídli tiež v Haagu, v auguste 2001 odsúdil za genocídu bosnianskosrbského generála Radislava Krstiča v súvislosti so srebrenickou masakrou. Krstič, ktorého odsúdili na 46 rokov väzenia, sa proti verdiktu odvolal.
V prípade uznania viny môže Bosna požiadať, aby MSD stanovil výšku odškodného. MSD vo svojej histórii nariadil vyplatenie odškodného len raz - v roku 1949 prikázal Albánsku, aby Veľkej Británii zaplatilo 844.000 libier (1,38 milióna dolárov) za to, že nevyčistilo svoje teritoriálne vody od mín z čias druhej svetovej vojny. Rok po vojne míny poškodili britské lode.
