V septembrové nedeľňajšie popoludnie zorganizovala skupina mladých nemeckých aktivistov piknik s názvom Utečeneci, vitajte. Konalo sa to v parku na berlínskom letisku Tempelhof, ktorého výstavbu nariadil Adolf Hitler a neskôr ho využívala americká armáda. Bolo tam však veľmi málo utečencov.
Leto plné prekvapení z rozsahu prebiehajúcej „krízy“ sa mení na jeseň nespokojnosti v európskej politike a v štátoch, ktoré majú samy problémy s peniazmi. Práve preto sú gestá ako tento piknik emočne a kultúrne dôležité.
Svet nezmenia
Ak však ostanú osamotené, jednorazová grilovačka s pódiom plným hudobníkov, ktorí nahlas vyjadrujú svoju podporu sýrskemu Kurdistanu, neposunú debatu a výzvy, ktoré čakajú na Európu.
Je ňou najmä jej nová najnižšia sociálna vrstva prichádzajúcich utečencov, z ktorých väčšina uteká pred brutálnymi konfliktmi v Sýrii, Iraku alebo v Afganistane. Podľa vládneho dokumentu, ku ktorému sa dostal bulvárny denník Bild, vláda očakáva až 1,5 milióna utečencov.
Na rozdiel od zvyšku sveta, pracovné zákony Európskej únie, podľa ktorých sa nové pracovné miesto musí v prvom rade zaplniť občanmi Únie, znamenajú, že takmer všetky pracovné miesta sú pre prichádzajúcich nedostupné. V Nemecku pracovné úrady pomáhajú Nemcom aj cudzincom pri hľadaní práce a vybavovaní sociálnej podpory. No rovnako ako všade, ani tu sociálna pomoc nezaručuje prácu, úspech v nej a nakoniec aj spokojnosť.
Nestalo sa prvýkrát, že Nemecko dostalo herkulovskú úlohu prijať populáciu utečencov. Druhá svetová vojna vytvorila pätnásť miliónov utečencov, „domov“ do Nemecka sa vrátili milióny etnických Nemcov, ktorí nikdy nemali nemecké občianstvo, ale napriek tomu ich vyhnali z domovov v štátoch strednej a východnej Európy.