[content type="img" render-type="pressphoto" title=""src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5692145/5692145.jpeg?rev=2" author="FOTO: SITA/AP" longread-pos="full"]" "Ak by sa v roku 2011 naozaj konali predčasné voľby, Asad by určite vyhral," tvrdí výskumník zameriavajúci sa na sýrsky konflikt. [/content]
ARMENAK TOKMAJYAN pochádza zo sýrskeho Aleppa, no posledné štyri roky žil v Európe. Riešením konfliktov sa zaoberal na univerzite vo fínskom Tampere. Dnes je členom výskumného tímu, ktorý rieši obnovou krajiny (Centre for Conflict, Negotiation and Recovery). Stretli sme sa s ním v jeho pôsobisku na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite a rozprávali sa o podobe konfliktu v Sýrii a o možnostiach jeho riešenia.
AUTORI: Matúš Krčmárik, Zuska Kepplová FOTO: Jozef Jakubčo
Európski politici hovoria, že utečeneckú krízu musíme riešiť tam, kde vznikla. Ako ju môže Európa riešiť v Sýrii?
„Na úvod treba uviesť, že teoreticky majú politici pravdu, ale v skutočnosti sa ich zámery dajú veľmi ťažko realizovať. Riešenie konfliktu nie je otázka dní, mesiacov ani rokov. Aj politici to vedia, preto to len odsúvajú. Konflikt v Sýrii je veľmi komplikovaný, zainteresovaných je doň veľa hráčov. Ako ho vyriešite za pár mesiacov?“
Ako sa za štyri roky menil konflikt v Sýrii?
„Začalo sa to na jar 2011 nenásilnými protestmi proti režimu Bašára Asada. Tie sa vyhrotili a po šiestich mesiacoch z nich bola občianska vojna medzi vládou a nie veľmi dobre organizovanými povstalcami. Neskôr sa zapojili aj ďalšie skupiny, za ktoré bojujú prevažne cudzinci. Teraz už ide o konflikt, ktorý sa skladá z mnohých vojen – povstalci bojujú proti Islamskému štátu, Kurdi proti Islamskému štátu, povstalci proti vláde…”
Ide o náboženskú vojnu?
„Mnohí to tak chápu, ale podľa mňa je za všetkým boj o politickú moc, aj keď niektorí sa schovávajú za náboženstvo. Napríklad libanonský Hizballáh hovorí, že ochraňuje šiitské sväté miesta v Sýrii, ale jeho jednotky sú umiestnené na strategických miestach, kde podporujú vládu.“
Bojujú v Sýrii vôbec skupiny, ktoré sa dajú naozaj označiť za umiernené a sekulárne?
„Najmä na začiatku tu boli skupiny ako Slobodná sýrska armáda, ktoré tvrdili, že požadujú sekulárnu Sýriu, že budú presadzovať ľudské práva aj práva menšín. Nechceli teokraciu ani diktatúru. Časom však nedostávali dostatok podpory a prevládol radikálny aspekt.“
Ako funguje podpora islamistických skupín zo zahraničia?
„Väčšina islamistických skupín dostáva podporu z Kataru alebo zo Saudskej Arábie, niekedy ide o bohatých jednotlivcov. Podporu dostanú len vtedy, ak budú mať prevahu, preto bol v Slobodnej sýrskej armáde neustály boj medzi frakciami. Západ podporoval niektoré sekulárne skupiny, no svoje prísľuby celkom nenaplnil. Keď vojaci dezertovali z armády s tým, že budú mať podporu, ktorú nedostali, stratili nádej a mnohí sa pridali k islamistom. Američania dodnes podporujú niektoré umiernené skupiny, ale ich podpora je slabá na to, aby dokázali zvrhnúť Asadov režim, sotva stačí na to, aby sa udržali.“
Nezjednotia sa tieto skupiny proti väčšej hrozbe, ktorou je Islamský štát?
„Nedá sa hovoriť o dlhodobej jednote, skôr o aktuálnych spojenectvách. V roku 2014 sa niektoré významné povstalecké skupiny v Aleppe spojili proti Islamskému štátu a za pár mesiacov ho vytlačili z mesta. Aj keď potom už nebojujú proti sebe, úroveň ich koordinácie nepretrváva a neskôr môžu byť opäť nepriateľmi.“
Môže niečo v Sýrii zmeniť zapojenie Ruska?
