„Keď sa skončí vojna, prídu biznismeni, dajú si pár pív s vládou a na mieste, kde bolo staré mesto, vyrastú mrakodrapy, čo celkom to zmení charakter sídla. Na to musíme byť pripravení, aby sme uchránili kultúrne dedičstvo mesta,“ tvrdí Sýrčan Al Hakam Shaar.
Hakam pracuje v skupine, ktorá rozmýšľa o obnove sýrskeho mesta Aleppo (v slovenčine sa niekedy používa aj názov Halab). Aleppo je najväčšie mesto krajiny, z ktorej tretina obyvateľov už odišla a zvyšok sa snaží prežiť v nehostinných podmienkach. Centrum Aleppa sa rozkladá na ploche tri a pol štvorcového kilometra a pravdepodobne ide o najstaršie kontinuálne obývané mestské sídlo v ľudskej histórii.
Hakam žil s rodinou najprv v modernej časti mesta upravenej pre strednú vrstvu, no neskôr sa presunuli do tradičnejšieho domu v chudobnejšom starom meste. Otcovi pomáhal dom obnoviť. Pred tri a pol rokom odišiel do Turecka a začal učiť akademickú angličtinu na univerzite v Isiku. Minulý rok prišiel do Budapešti a zapojil sa do projektu plánovania obnovy Aleppa.
Rozdelené mesto
Aleppo sa delí na východnú chudobnejšiu časť, kde chýbajú cesty a budovy sú často postavené z materiálu, ktorý prišiel pod ruku, a západnú časť, ktorá je bohatšia, udržiavaná a má dobrý prístup k službám. Toto rozdelenie tiež definuje podobu bojov: práve chudobnejšie štvrte sú najviac bombardované provládnymi silami, obyvatelia sú totiž napojení na Slobodnú sýrsku armádu a islamské frakcie.
Ľudia odtiaľ utekajú alebo sú násilím vysťahovaní. Tí majetnejší svoje domy predávajú. Zdalo by sa, že kupovať nehnuteľnosti v mestách, v ktorých sa bojuje, je šialenstvo. Nakupujú ich však bohatší a najmä podporovatelia vlády či ľudia blízki prezidentovi Asadovi. Na slumoch zrovnaných so zemou vyrastajú rezidenčné štvrte a sťahujú sa tam okrem provládnych Sýrčanov aj iránske rodiny a bojovníci libanonského Hizballáhu s rodinami.
