Víťazstvo za cenu skazy: život v rozstrieľanom Kobani
Mesto Kobani leží na severe Rojavy, priamo na hraniciach s Tureckom, čo je strategická poloha. Bohužiaľ.
TEXT: Lenka Klicperová, Markéta Kutilová FOTO: Lenka Klicperová
N iekoľko tisíc teroristov z Islamského štátu na mesto zaútočilo vlani v lete ťažkou technikou vrátane tankov, obrnených vozidiel a ďalekonosných diel. Miestni obviňujú Turkov zo spolupráce s IS, že umožnili priechod ich bojovníkom i technike.
„Videl som na vlastné oči, ako prichádzali z tureckej strany a tureckí vojaci sa len nečinne prizerali. Cez Turecko k nim prúdilo aj jedlo a ďalšie potrebné veci,“ hovorí šéf hraničného priechodu Esmat Hamo.
Podľa neho si islamisti vykopali tunel na tureckú stranu, ktorým potom zásobovali svojich bojovníkov jedlom aj zbraňami a tiež tadiaľ transportovali zranených do nemocníc na tureckej strane.
Všetci civilisti ušli z Kobani do utečeneckých táborov v Turecku skôr, než mesto obsadil Islamský štát.
Potom sa začali tvrdé boje, často muž proti mužovi. Z obývačiek sa stali základne snajperov, cez kuchyne viedli bojové línie, z terás sa strieľalo.
Po dlhom tvrdom boji začali pozície IS bombardovať koaličné lietadlá a teroristi, ktorí tu nenašli smrť, zmizli. Kurdským milíciám prišli do Kobani na pomoc aj pešmergovia zo susedného irackého Kurdistanu a nakoniec im leteckými náletmi opäť pomohli spojenci. „Bez tejto podpory by sme Kobani späť nedobyli," priznáva Ahmed.
Zostala len socha orla
Dnes je Kobani síce slobodné, ale z viac než 80 percent úplne zničené. Azda len socha orla na Námestí slobody zostala celá. Kobani pripomína Drážďany po druhej svetovej vojne.
Napriek tomu sa sem z utečeneckých táborov v susednom Turecku vrátilo už vyše 30-tisíc ľudí.
[content type="longread-pos" pos="left"][content type="citation"]Ľudia majú psychické problémy, nemôžu spať, majú nočné mory. Sú tu deti, ktoré videli, ako im podrezávajú rodičov.
Mikwad Ahmad, lekár [/content][/content]
„Vláda ľuďom poskytuje jedlo, obuv a základné potreby ako napríklad matrace. Z medzinárodných organizácií tu majú malé zdravotné stredisko Lekári bez hraníc a dve mimovládne organizácie pomáhajú s odmínovaním," hovorí Golistan Atee, humanitárna koordinátorka pre Kobani. Podľa nej sa do Kobani vrátilo deväťtisíc rodín.
„Najväčšími prioritami sú voda, elektrina a školy, ktoré sa otvorili v polovici septembra. Treba opraviť potrubie, ktorým sa voda privádzala z rieky Eufrat a ktoré bolo počas bojov zničené,“ dodáva.
Jediná nemocnica v meste nemá röntgen.
