Belehrad 14. júla (TASR) - Historickou túžbou čiernohorského národa je mať vlastný zvrchovaný štát. Uviedol to prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič na tlačovej konferencii v Podgorici pri príležitosti Dňa povstania v Čiernej Hore 13. júla, informuje dnešné vydanie belehradského denníka Glas javnosti.
Čierna Hora podľa Djukanovičových slov nemôže vkročiť do spoločenstva európskych národov takým štýlom ako v roku 1918, bez názvu vlastnej suverénnej krajiny. Ako poznamenal, bude to slobodná, demokratická a nezávislá republika.
Djukanovič spomenul dlho opakovaný citát: "Do Európy 21. storočia Čierna Hora chce ísť samostatne". V súvislosti s touto myšlienkou spomenul pripravované referendum, v ktorom sa Čiernohorci vyjadria, v akom štáte chcú žiť - v samostatnej Čiernej Hore alebo v spoločnom srbsko-čiernohorskom štáte.
Počas slávnostného programu pri príležitosti Dňa povstania v celej Podgorici nebolo vidieť ani jednu juhoslovanskú vlajku, dominovali iba čiernohorské. Medzi hosťami na oslavách bol aj veľvyslanec USA v JZR William Montgomery, predstavitelia diplomatických zborov, armádni dôstojníci, ale ani jeden federálne orientovaný politik.
V septembrových zväzových voľbách, vďaka bojkotu najsilnejšej čiernohorskej strany - Djukanovičovej Demokratickej strany socialistov (DPS), 28 kresiel v zväzovom parlamente, ktoré patria Čiernej Hore, obsadila projuhoslovanská Socialistická ľudová strana (SNP). Djukanovič a volebná väčšina v Čiernej Hore bojkotovali voľby, pretože neuznávajú juhoslovanskú federáciu.
Po páde bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča SNP sformovala vládnu koalíciu s Demokratickou opozíciou Srbska (DOS). Po vydaní Miloševiča do Haagu SNP blokovala prácu zväzovej vlády, lebo bola proti vydaniu exprezidenta.
Krízu zväzovej vlády môže využiť DPS, ktorá je najsilnejšou stranou v Čiernej Hore. Nie je však zastúpená v zväzovom parlamente a presadzuje samostatnosť Čiernej Hory.
(spolupracovník TASR Michal Spevák) sla ed
