[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/56/5690806/5690806.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Faváz Abíd bol v bulharskom, českom aj slovenskom väzení. Dnes dúfa, že ho z Nemecka nevyhostia - odtlačky mu totiž vzali už v Bulharsku. FOTO - Amanda Rivkin[/content]
Utečenci veria, že sa im podarí zarobiť peniaze a dostať rodiny z nebezpečných zón do Európy. Sami majú neľahký život a neistú budúcnosť.
Text: Amanda Rivkin
Dvadsaťštyriročného Helmyho a jeho mladšieho, trinásťročného brata Jusúfa zaviedli do miestnosti v utečeneckej ubytovni, kde žije ich matka Inajat, žena v stredných rokoch. Ubytovňu na okraji Berlína prevádzkuje súkromná spoločnosť Gierso.
Čipkované záclony vpúšťajú dnu trochu svetla. Zapácha to tam ako popolník. Izba je však nad dvorom, vďaka čomu je tu svetlo aj neskoro popoludní.
Kerim Öge, ktorý pomáha pri spravovaní piatich zariadení Gierso pre utečencov v Berlíne, vysvetľuje, že najviac, čo môžu urobiť, je poslať písomné varovanie, ak je zápach naozaj zlý. Nemôžu nikoho vyhodiť, inak by sa až príliš veľa ľudí ocitlo na ulici.
Öge Helmymu hovorí, že utečencom opakujú, aby vnútri nefajčili. Na dvore sú na asfalte nakreslené dva štvorce, fajčiarske miesta.
„Všetko je ťažké, mám 50 rokov,“ hovorí Helmyho matka Inajat. Žila v obkľúčenom palestínskom utečeneckom tábore Jarmúk na okraji sýrskeho Damasku, no pochádza z izraelskej Haify. „Nepoznám to tam, videl som to len v televízii,“ hovorí Helmy, ktorý prišiel za matkou z Holandska.
Kerim Öge sa stará o ubytovne pre utečencov. FOTO: Amanda Rivkin
Neistota a strach
Problémy s ubytovaním nie sú ani zďaleka jediným problémom, ktorý čaká 800-tisíc utečencov, ktorí by len tento rok mali prísť do Nemecka. Niektorí sa integrujú ľahko, nemecká spoločnosť prijme ich talent, schopnosti a kultúru, ale iní budú mať dozaista problém prežiť.
Vzdialené rodiny v krajinách ničených vojnou alebo roztrúsené po celej Európe sú pre nich jedinou sociálnou sieťou. Pre rodiny to väčšinou znamená oddelenie, neistotu a strach.
Manažér zariadenia Öge hovorí, že matka v inom zariadení Gierso stratila dve deti počas chaotickej cesty vlakom cez západný Balkán. Bezpečnostné zložky davy utečencov neustále presúvali, do Nemecka sa dostala len s jedným synom.
