V slávnostnej spoločnosti s manželmi Repčíkovcami.
Väčšina ľudí sa chodí na plesy zabávať, sú však aj takí, čo tam idú len pracovne. Alebo spoja príjemné s užitočným – sú to moderátori týchto akcií. Čo si vlastne oni myslia o plesoch a aké majú z tých akcií zážitky?Miloš Bubán
„Nechodím často na plesy. Je to preto, že veľa chodím na spoločenské podujatia pracovať a mám toho dosť. Občas sa stane, keď je tam dobrá partia, že zostanem dlhšie, ale normálne mi končí zmluva tombolou. Cítim sa na takýchto podujatiach ako pracujúci človek a som tam preto, aby sa ostatní cítili dobre. Ak som chodil ako hosť, tak som vždy išiel s partiou. Ono bolo v podstate jedno, či ideme na ples, alebo na diskotéku. Chceli sme sa vždy dobre porozprávať, zabaviť a zatancovať si.“
Soňa Müllerová
„Nikdy v živote som nebola na plese ako hosť, skutočne, verte mi. Počas plesu, ak práve nemám vstup, sedím v zákulisí a čítam si knihu alebo noviny SME. Za sezónu spravím štyri-päť plesov. Šaty mi šijú v televíznych dielňach a nie som ten typ, čo má šaty iba na jednu príležitosť. Vždy to potom spojím a použijem ich aj v televízii.“
Skrúcaný s Nogom – v plesovom či len v pracovnom? FOTO – TASR
Štefan Skrúcaný
„Naposledy som bol na plese ako hosť asi pred dvadsiatimi rokmi. Na plese divadelníkov. Nie sme s manželkou plesoví maniaci. Ak by som aj mal chuť zatancovať si, čo považujem za čisté science-fiction, asi by som volil menej oficiálny odev ako oblek a spoločenské večerné šaty. V obleku sa vždy cítim ako v robote, sú to svojím spôsobom moje montérky. Ak som na plese v úlohe moderátora, snažím sa vôbec nechodiť medzi plesajúcich ľudí, skôr sa zašívam v šatni a po skončení posledného vstupu odchádzam. Nemôžem sa baviť na plese, na ktorom pracujem. Pripadal by som si ako striptérka, ktorá urobí striptíz a potom sa zostane baviť vyzlečená s ľuďmi v bare.“
Miro Noga
„Bolo obdobie, keď som chodil na plesy ako moderátor, teraz chodím veľmi málo. Problémom plesov je viac programu, ako by sa patrilo. Organizátor chce stále niečím prekvapiť a servíruje jeden program za druhým. Ľudia nemajú čas sa porozprávať a vytancovať. Stávajú sa z toho preteky, kto má akého hosťa, koľko programu má a zrazu sa účastníci plesu ocitnú len v akejsi diváckej polohe.“
Na plese v Opere s rodinnou kamarátkou Czoborovou.
Iveta Malachovská
„Pomer plesov, na ktorých sa chystám objaviť, je štyri ku jednej v prospech tých, na ktorých budem pracovať. Na pracovné idem vždy bez manžela, naopak, na tých, kde sa chcem baviť, ma nestretnete nikdy s iným partnerom. Môj muž je veľmi dobrý tanečník a je s ním veľká sranda. Najlepšie som sa vždy zabavila na divadelnom plese. Síce tam pracujem, ale aj sa fantasticky zabávam. Stretne sa tam vždy kopa hercov, kopa divadelníkov z celého Slovenska. Raz sa mi dokonca podarilo presvedčiť diskdžokeja po tom, ako si zabalil aparatúru, aby ju ešte rozbalil a hral do rána.“
V spoločnosti s manželom. Alena Heribanová
„Jeden ples absolvujem ako hosť a jeden pracovne. Plesy sú nesmierne vyčerpávajúce, je to od nevidím do nevidím. Nemôžem povedať, že by som nejako bujaro tancovala po pracovnom výkone. Maximálne si dám jeden pohárik alkoholu v malej spoločnosti. Keď som ako gymnazistka šla na prvý ples v živote s rodičmi, mala som dlhé biele šaty zo stužkovej a po prvýkrát aj vysoké topánky. Celú noc som presedela a trápila som sa, lebo som sa nemohla postaviť. Každému som chcela ukázať, ako sa viem zabávať, ako viem tancovať, ako moji rodičia budú na mňa pyšní, ako im tá dcéra vyrástla. Bol to pre mňa otrasný zážitok. Aspoň som sa naučila, že si mám kupovať lodičky o číslo väčšie.“
