Hrušovský a Rusko. Budú opäť kamaráti? FOTO – TASR
Dedičstvo po Jozefovi Migašovi. Súčasný predseda Národnej rady býva na Župnom námestí v priestoroch, ktoré dal na štátne náklady zrekonštruovať jeho predchodca. Daňových poplatníkov to vyšlo na deväť miliónov. Komplex je rozdelený na štyri časti. Prvú tvoria chodby (na snímke vľavo) a haly. Sú zväčša dlhé a neúčelné. Okrem lacných obrazov alebo imitácií, či niekde dokonca zarámovanej fotografie na nich nie je nič. Druhou časťou sú priestory určené na súkromné účely predsedu. Je tam kúpeľňa, sociálne zariadenie, tri jednoposteľové izby pre deti a spálňa (snímka vpravo). Tento sektor komplexu pre predsedu pripomína lepšie zariadený letný tábor. Treťou časťou je obytný priestor pre hostí, štvrtá časť je spoločná. Je ňou obývacia miestnosť a kuchyňa. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Hrušovský s manželkou Helenou a synom Petrom v Ríme. FOTO – ARCHÍV
Nový predseda slovenského parlamentu ešte nemôže po sto dňoch trvania koalície bilancovať. Len donedávna bol v jeho kancelárii duch Jozefa Migaša. Dôvod bol jednoduchý, prichádzal do jeho kancelárie niekoľko rokov. „Strávil som tu dlhé hodiny, a tak sa mi spájala s duchom predchodcu.“ Preto si nechal priniesť chýbajúci okrúhly stôl na rokovania, vymenil kreslo, podľa plánu sa po desiatich rokoch vymenili aj koberce. „Už som sa stal vďaka tomu duchom svojich pracovných priestorov aj ja,“ usmial sa prvýkrát v rozhovore pre SME šéf KDH a druhý muž krajiny.
Posedenia pri slivovici? Skončili
Treba povedať, že Hrušovský sa nezmenil ako človek ani muž, len zvážnel. Oproti minulému volebnému obdobiu viac stráži svoje slová i voľný čas. Do jeho podpredsedníckej kancelárie v parlamente chodievali kedysi niektorí politici i novinári po zložitom rokovaní parlamentu na dlhé diskusie pri domácej slivovici či borovičke. To sa skončilo. Niektorí poslanci KDH majú pocit, že na nich šéf nemá ani čas.
(Smiech.) „Túto otázku položte Ferkovi Mikloškovi, to je človek, ktorý vie zhodnotiť opísanú stránku spoločenských posedení. Ale vážne – chcem byť predsedom všetkých sto päťdesiatich poslancov, každý – z opozície aj z koalície a, samozrejme, zKDH – má ku mne dvere otvorené. Naozaj už nebýva čas ani príležitosť, aby sa riešili problémy pri pohári alkoholu, snažím sa k tomu primať všetkých poslancov. Možno to niektorých prekvapuje, ale je to tak lepšie. A niet ani času na vysedávanie a diskusie bez konca-kraja.“
Upratovanie? Povinnosť. No nemám na to čas
Z volebnej kampane. Hrušovský tvrdí, že aj on si manželské povinnosti stále poctivo plní a tiež to, že na posedenia pri domácej slivovici už nezostáva čas. FOTO – MARCEL VLNA Hrušovský nemá čas ani na svoju manželku. Je pritom „prvou a poslednou ženou“ v jeho živote, ako priznáva. Od vzniku koalície si pre ňu ukradol len niekoľko nekompletných víkendov a jedny nekompletné sviatky – medzi Vianocami a Novým rokom pracoval na príprave novoročného prejavu. Nepomáhal preto ani pri sviatočnom upratovaní.
„S upratovaním pritom nemám problém. Vyzývam všetkých mužov, ktorí si myslia, že upratovanie je čisto ženskou záležitosťou, aby sa tejto slovenskej tradícii nevyhýbali. Ja sám to považujem napríklad pred Vianocami za povinnosť. No málokedy mám príležitosť to urobiť.“ (Smiech.)
Zoznámili sa ako stredoškoláci na dedinskej zábave, kde pretancovali celú noc. Odvtedy sú spolu a tento rok oslávia dvadsiate siedme výročie sobáša. Majú jediného syna.
Kolobežku mi ešte nikto nedal
Peter študuje kánonické právo v Ríme a momentálne robí skúšky. Cez Vianoce bol na Slovensku, rodina však nesviatkovala v Bratislave, ale v Nitre. „V služobnom byte predsedu parlamentu sa mi ešte nepodarilo vytvoriť rodinné pohodlie,“ prakticky zdôvodňuje Hrušovský.
Nečudo. Byt je prerobený z bývalých kancelárskych priestorov Národnej rady na Župnom námestí a namiesto súkromia sa tam môže človek skôr potulovať po rozsiahlych chodbách a nefunkčných halách. Len cestu zo spálne šéfa parlamentu do kuchyne odmeriava päťdesiat krokov, z kúpeľne je to ešte o čosi viac – šesťdesiatpäť.
Kolobežku však Hrušovskému po vzore tej pre Václava Havla na hrade ešte nikto nekúpil. „Tie priestory sú niečím, s čím sa musíte zmieriť. Patrí to k funkcii, nie k menu.“ A má aj ďalší dôvod necítiť sa tam zatiaľ dobre. „Pamätám si to ešte z čias môjho poslancovania – boli tam kancelárie legislatívneho odboru, v ktorých som sedel.“ (Smiech.)
Čarnogurský a NATO? Smutný príbeh
Novoročná omša v Konkatedrále sv. Martina v Bratislave, kde sú spolu Hrušovský s manželkou a Čarnogurský s manželkou. Šéf KDH vtedy ešte o aktivite expredsedu KDH proti NATO nevedel. FOTO – TASR
Hrušovského manželka Helena pracuje stále v nitrianskom laboratóriu, úväzok si ale skrátila, zdržiava sa tam jeden týždeň v mesiaci. „Aby nestratila kontakt s profesiou.“ Oni dvaja trávia len spoločné večery. „Aj to často len vtedy, keď ešte vládzem, nie som príliš unavený a nie je mi ľúto ju zobudiť. Často mi radí pri práci.“
Rovnako ako tím mladých ľudí, ktorí mu pomáhali pri tvorbe prejavu k desiatemu výročiu republiky. Hrušovský sa v ňom nevyhol ani nepríjemným zmienkam o našich dejinách, napríklad o Slovenskom štáte a jeho kolaborácii s fašizmom. „Tvorili sme ho s tímom historikov a politológov Ferkom Mikloškom, Milanom Zemkom, Petrom Zajacom, Milanom Krajniakom a tiež mojimi mladými poradcami Andreou Feldešovou, Tomášom Zálešákom, Michalom Dyttertom. No ja som mu vdýchol seba, moje charakteristické ja, prejav bol najmä mojím názorom.“
To, že vzápätí po dobrom pocite z vyrovnania sa s minulosťou prišla rana v podobe Jána Čarnogurského a jeho podpory signatárov výzvy proti NATO, niesol Hrušovský ťažko, podobne ako celé KDH. Táto čudná angažovanosť disidenta a expredsedu KDH dotvára jeho životnú krivku do podoby smutného príbehu.
„Poviem úprimne, aj mne je z toho trošku smutno. Nie z toho, že má iný názor na vstup do NATO ako KDH. Je mi smutno, že sa dal strhnúť ľuďmi, ktorí k nemu nepatria. Ale predpokladám, že ten smútok bude iba dočasný.“
KDH a ANO: Ešte sa nepoznáme
Takto pred rokom si dvaja Pavlovia, Hrušovský a Rusko, potykali. Vtedajší podpredseda parlamentu tomu súčasnému povedal: „Je to v záujme udržiavania priateľských vzťahov a dobrej povolebnej spolupráce, takže budeme medzi sebou komunikovať úprimnejšie.“
Predseda KDH a ANO ale povolebnú spoluprácu i komunikáciu neodhadli. Vzťahy týchto vládnych strán s najmenším počtom percent sú zatiaľ najkrehkejším článkom koalície. Najskôr vyvolalo konflikt KDH s údajnými straníckymi nomináciami do podnikov s podielom štátu, nepripravovanou odvetou sa na chvíľu stala kauza odpočúvania telefónu Pavla Ruska.
Krátko po jej zverejnení Hrušovský SME povedal: „Netreba byť príliš optimistický, že všetko dokážeme vyriešiť hladko. Je bežné, že nedorozumenia prichádzajú, tak prišli aj teraz. Ja by som to necharakterizoval ako krízu, ale ako nevyhovenie si. To je súčasť politiky. Ak sú politické záujmy KDH a ANO myslené úprimne, predpokladám, že ich všetky vyriešime. Ak sú myslené neúprimne, budú väčšie komplikácie.“
Je pravda, že Pavol Rusko a podpredseda KDH, minister vnútra Vladimír Palko, už na seba prestali útočiť. Šéf ANO si zrejme uvedomil, že nič nie je biele ani čierne a že sa stal v kauze odpočúvanie len figúrkou v hre niekoho šikovnejšieho, menej emotívneho profesionála konšpirácie, ako je on, ktorý sa v politických vodách a zápasoch len etabluje. Palko si zrejme uvedomil, že koaličných partnerov treba viac počúvať. Hrušovský konštatuje, že u nového politického subjektu ANO ešte nie je jasné, čo od nich možno očakávať.
„Nepoznáme sa tak dobre ako s inými, preto je to také hľadanie sa. Uvidíme, či sa nám v rámci koalície podarí utvoriť naozaj dobrú partiu, ktorá bude zárukou dobrého vládnutia.“
(dam)
