BRUSEL. Turecko odmieta na svojom území zriaďovať tábory slúžiace na prijímanie a registráciu migrantov smerujúcich do Európy, ako od neho požaduje EÚ.
Slová tureckého premiéra Ahmeta Davutogla uviedla tlačová agentúra Belga.
Únia ide utečeneckú krízu riešiť za hranicami, pomôže miliardou eurČítajte
Neprijateľné a nehumánne
EÚ by chcela zriadením záchytných táborov pre migrantov úspešnejšie čeliť prílivu migrantov, turecký premiér je však proti tomuto návrhu. "Povedali sme Európanom, že v Turecku nebudú žiadne prijímacie tábory," povedal Davutoglu počas prebiehajúceho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Podľa jeho slov by bolo zriadenie takýchto táborov "neprijateľné" a "nehumánne".
Na mimoriadnom summite EÚ z minulej stredy sa lídri členských štátov dohodli na posilnení vonkajších hraníc únie, a to vrátane zriadenia "hotspotov", čiže prijímacích a registračných stredísk pre utečencov v Taliansku a Grécku.
Zároveň oznámili zámer vyčleniť minimálne jednu miliardu eur v prospech úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Svetového potravinového programu (WFP), pričom tieto zdroje majú byť určené na pomoc sýrskym utečencom žijúcich v krajinách susediacich so Sýriou. Davutoglu odmietol taktiež myšlienku, aby bola príjemcom tejto pomoci zo strany EÚ i jeho krajina.
Bezpečnostná zóna v Sýrii
Šéf tureckej konzervatívnej vlády sa opätovne vyslovil za vytvorenie "bezpečnostnej zóny" pozdĺž turecko-sýrskej hranice, ktorá by umožnila ubytovať sýrskych utečencov priamo na sýrskom území. S týmto návrhom však spojenci Turecka nesúhlasia.
Davutoglu v rozhovore pre turecký denník Hürriyet pripomenul, že ak by sa podarilo "vyčistiť" územie medzi sýrskymi mestami Azáz a Džarábulus od bojovníkov Islamského štátu, na tejto ploche by mohli vzniknúť tri nové mestá, ktoré by boli schopné prijať po 100.000 utečencov. Podľa neho by mohla ich stavbu financovať EÚ, zatiaľ čo samotnú výstavbu by zaistila turecká strana.
Turecko od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii prijalo okolo 2,2 milióna utečencov zo Sýrie, čo rozpočet krajiny stálo najmenej 6,6 miliárd eur.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
