Prehnané požívanie alkoholu, vulgárny slovník, neveru? Asi áno. Pád politika spôsobí skôr podozrenie z tunelovania a arogantný pocit mociKedy a prečo by mal politik rezignovať na svoju funkciu? Čo zapríčiňuje jeho pád? Na túto otázku sa jednoznačne odpovedať nedá.
Alkohol, nadávky, autonehoda?
Z hľadiska morálky by mal byť prekážkou v kariére politika aj alkoholizmus či vulgárny slovník, takéto všeobecné pravidlo ale neplatí. Miloš Zeman, ktorý sa ani len netajil svojím kladným vzťahom k becherovke a rád nadával každému, vrátane členov svojej vlády a žurnalistov, bol štyri roky predsedom českého parlamentu a štyri roky predsedom vlády. Ján Slota pod vplyvom alkoholu vyzýval pred rokmi k invázii na Budapešť a údajne urobil škandál na terase jedného z bratislavských podnikov, v očiach svojich sympatizantov však stúpol.
Mal by to byť teda ľudský prešľap v podobe tragickej autonehody s dôsledkom smrti človeka? Ani to nie je vždy meradlom – pod kolesami vozidla českého ombudsmana Otakara Motejla zahynul pred dvadsiatimi štyrmi rokmi chodec, verejnosť ale prihliadla na zavinenie nešťastnou náhodou. Keď spôsobil dopravnú nehodu s následkom smrti chodca syn ministra Ľudovíta Černáka, ľudí zaujímalo skôr to, že ako neplnoletý vlastní vodičský preukaz a že sa vozí na drahom vozidle.
Je to nákladný život rodiny a posielanie detí do drahých zahraničných škôl? Nie v tom prípade, ak študujú deti politikov, ktorí zabezpečili svoje rodiny ešte pred vstupom do verejného života. V cudzine študovali napríklad deti Jána Čarnogurského či Milana Kňažka a čisté výdavky vedeli obaja vydokladovať.
Zneužitie moci, korupcia, klientelizmus!
Čo teda najviac otrasie dôverou politika? Experti sa zhodujú: Je to škandál ekonomického charakteru! Čosi, čo sa týka peňazí. Okrem zneužívania privilégií ako široká poslanecká imunita, zahraničné cesty za štátne, luxusné autá a vyššie platy, teda všetko, čo delí spoločnosť na my a oni, je to najmä podozrenie z klientelizmu, korupcia, nevyjasnené majetkové pomery. A keď sa k tomu pridá arogancia z pocitu moci, rozkývaná stolička vysokopostaveného človeka dlho nevydrží. Ak, samozrejme, hovoríme o štandardných politických pomeroch v duchu západnej demokracie.
Grigorij Mesežnikov potvrdzuje, že „politik už dnes nemôže mať pocit nedotknuteľnosti“. Svoju úlohu zohráva aj to, že koaličné vlády po roku 1998 sa vyznačujú oveľa vyváženejším vzťahom vo vnútri, je tam určitá súťaživosť medzi stranami, snaha uplatniť kontrolné mechanizmy. „Riziko odhalenia nekalých činov sa zvyšuje aj v samotnej koalícii. Vnútorná rivalita medzi stranami napomáha k tomu, že si dávajú ešte väčší pozor, aby nebola konkrétna politická strana oslabená aj v dôsledku vnútorných konfliktov.“
Preto mohli v rokoch 1998 až 2002 padnúť až deviati členovia vlády, piati pre podozrenie z korupcie a klientelizmu. Keby sa metóda odchodu pre také podozrenia uplatňovala aj v rokoch 1994 až 1998, musel by sa zrejme kabinet Vladimíra Mečiara obmieňať niekoľkokrát ročne.
(dam)
Korupcia a pád zahraničných politikov
Európska komisia na čele s Jaquesom Santerom: v roku 2001 podali kolektívnu demisiu po tom, čo správa osobitného výboru poukázala na vážnu zodpovednosť komisie za prípady zlého hospodárenia, sprenevery a iné podvody.
Britský minister pre Severné Írsko Peter Mandelson: demisiu podal začiatkom roka 2001 potom, čo čelil obvineniam, že nelegálne vybavil britský pas indickému miliardárovi a ten dal na odplatu štedrý dar Dómu milénia, ktorému Mandelson šéfoval.
Francúzsky minister financií Dominique Strauss-Kahn: odstúpil pre začatie vyšetrovania z korupcie a podvodu napriek tomu, že podľa odborníkov i laickej verejnosti udával v ich ekonomike ten správny tón.
