Takzvaný nanolaser sa v budúcnosti uplatní v optickom ukladaní a prenose dát (fotonike).
Laser bol vyprodukovaný na nanodrôte, ktorý umožňuje vyrobiť veľmi lacné laserové aplikácie. Tím vedcov pod vedením Peidonga Yanga najprv umiestnil katalyzátor zo zlata na kúsok zafíru a potom ho ponoril do horúceho plynného oxidu zinočnatého. Zlato sa tak rozpálilo, že vytvorilo malé nanokryštály. Tieto zasa stimulovali rast maličkých nanodrôtov z oxidu zinočnatého s priemerom 20-150 nanometrov. Pre porovnanie: Atóm vodíka má priemer jeden nanometer.
Pod elektrónovým mikroskopom vyzerajú nanolasery z nanodrôtov ako štetiny kefy na vlasy. Každá štetina predstavuje samostatný laser. Samotný laserový lúč vzniká nasledujúcim spôsobom: Vzbudené molekuly oxidu zinočnatého začnú vysielať fotóny, ktoré sú odrážané tak, aby vzbudili ďalšie molekuly k emisii fotónov. Laserový lúč takto zosilnie a zo systému vyjde ako vrstvený ultrafialový svetelný lúč.
Na vzbudenie molekúl oxidu zinočnatého potrebuje Yang v súčasnosti ešte druhý optický laser. Tento proces odborníci nazývajú "optické pumpovanie". Už čoskoro sa však Yang chce spoľahnúť len na pomoc elektrónov. Potom môže nanolaser pracovať celkom nezávisle a bude sa hodiť pre mnohé aplikácie.
Potenciálnou možnosťou sú nanodetektory, ktoré dokážu jednoduchým spôsobom identifikovať chemické látky. Pomocou nanolasera sa dá na CD umiestniť oveľa viac dát a urýchliť ich prenos v optických systémoch. Najväčšou prednosťou nanolasera je však jeho lacná výroba a fungovanie pri izbovej teplote.
