Teherán 2. februára (TASR) - Predstaviteľov teheránskeho inštitútu pre výskum verejnej mienky, ktorý minulý rok zverejnil závery štúdie podporujúce obnovenie dialógu s USA, odsúdila iránska justícia na trest odňatia slobody. S odvolaním sa na miestnu tlač o tom informuje francúzska agentúra AFP.
Teheránsky súd uznal dvoch členov vedenia inštitútu Ajanda (Budúcnosť) Abbása Abdího a Husajna Ghaziána vinnými z "poskytovania informácií zahraničnej nepriateľskej mocnosti a exilovým opozičným skupinám" a odsúdil ich na sedem a osem rokov väzenia. Tretieho obvineného - riaditeľa Národného ústavu pre štúdie verejnej mienky - súd oslobodil.
Informácie o vynesení rozsudku nad oboma proreformnými osobnosťami iránskeho verejného života sa nepodarilo advokátom ani agentúre AFP na oficiálnych miestach overiť. Ich obhajca však konštatoval, že "tlač je obvykle v týchto veciach dobre informovaná".
Konzervatívcami ovládaná justícia nariadila zatvorenie inštitútu Ajanda a Národného ústavu pre štúdie verejnej mienky po tom, ako tieto agentúry na jeseň minulého roku zverejnili závery prieskumu verejnej mienky, podľa ktorých takmer tri štvrtiny Iráncov podporujú obnovenie diplomatických vzťahov s USA.
V inkriminovanej štúdii sa tri štvrtiny opýtaných vyslovili za rokovania o obnovení vzťahov so štátom, ktorý iránski stúpenci tvrdej línie nazývajú "veľkým satanom".
Konzervatívnymi médiami ostro kritizovaná štúdia, ktorú zverejnila IRNA 22. septembra, ukázala, že 45,8 percenta z 1500 respondentov považuje americkú politiku voči Iránu za "do istej miery správnu".
Washington prerušil styky s Teheránom v roku 1979 po obsadení amerického veľvyslanectva radikálnymi študentmi. Prezident USA George W. Bush minulý rok označil Irán spolu so Severnou Kóreou a Irakom za súčasť "osi zla".
Reformní politici, ktorí majú v zákonodarnom zbore prevahu, opakovane vyzývali na začatie rozhovorov s Washingtonom. Tie by podľa nich mohli odvrátiť americké nepriateľstvo.
Vplyvné konzervatívne súdnictvo však takéto výzvy odmietlo ako nelegálne a prieskum verejnej mienky označilo za klamstvo a podvod s cieľom pobúriť verejnosť.
Predstavitelia výskumných inštitútov odmietli údajnú falošnosť štúdie, ktorej zadávateľom bol teheránsky parlament, a zdôraznili presnosť záverov ústavu s tým, že sa na nich podieľali tri samostatné renomované ústavy pre prieskum verejnej mienky.
