Sýrčan Hafíz sa z Turecka až do Nemecka dostal pomerne jednoducho. Mal šťastie, dostatok peňazí a nevyzeral celkom ako Sýrčan.
TEXT: Amanda Rivkin
Hafíz pricestoval do nemeckého Norimbergu minulú jeseň predtým, ako sa v meste približne štyritisíc utečencov nasťahovalo do miestnych kempov a hotelov v meste a jeho okolí. V Damasku, odkiaľ je Hafíz, si predtým užíval život plný komfortu – pracoval ako mladý marketingový manažér a mal vlastný byt. Občianska vojna v Sýrii, ktorá prebieha už piaty rok, si vyžiadala životy asi 240-tisíc civilistov. Prevrátila na ruby aj Hafízov život.
Nebezpečná Líbya
Nemecko nebolo Hafízovou pôvodnou destináciou. Predtým, ako tam odišiel, zostal krátko v Istanbule. Neskôr dostal od svojho bývalého sýrskeho šéfa prácu v líbyjskom hlavnom meste Tripolis. Polovicu mesiaca strávil v kacenlárii v Tripolise a zvyšnú polovicu cestoval po krajine.
Do bytu v Tripolise sa mu dvakrát vlámali ozbrojení lupiči. Pri prvom vlámaní prišiel o život jeho spolubývajúci. Pri tom druhom vtrhlo do Hafízovho domu niekoľko mužov vyzbrojených kalašnikovovmi. Hafíz prišiel o väčšinu cenností a dokonca mu ukradli aj niekoľko knižiek. Následne si obnovil svoj sýrsky pas v Istanbule a do Líbye sa už nikdy nevrátil.
Jeho rodičia, rovnako ako dvaja súrodenci, zostali v oblasti hlavného mesta Damask, ktoré má pod kontrolou sýrsky režim. Ďalší jeho dvaja súrodenci našli útočisko v krajinách na severe Európy. SME nezverňuje Hafízove skutočné meno, keďže jeho rodina v Sýrii by mohla čeliť prenasledovaniu zo strany sýrskeho režimu.
Smer: Európa
V Istanbule sa Hafíz rozhodol, že Turecko aj Líbya sú pre neho slepými uličkami. Začal uvažovať nad cestou do Európy.
Spolu so svojimi dvomi sýrskymi priateľmi Hafíz odcestoval do tureckého pobrežného mesta Bodrum, známeho pre svoje krásne pláže a jachtárstvo – až do nedávna, keď obraz mesta poškvrnila smrť sýrsko-kurdského chlapca Aylana Kurdiho, ktorého telo vyplavilo more na pobreží.
Po desiatich dňoch turecký prevádzač Hafíza a jeho priateľov presmeroval do Marmarisu, ďalšieho turistického pobrežného mesta. Traja priatelia zaplatili každý po 2500 eur za miesto na lodi. Hafíz ju opísal ako “loď pre bohatých”. Nebolo to plavidlo, akými cestujú bežne iní utečenci vrátane rodiny Aylana Kurdiho. Hafíz nemusel riskovať život.
