Peking 14. júla (TASR) - V roku 1995 vykopali archeológovia z hrobu na severovýchode Číny lebku dospelého muža z kultúry Ta-wen-kchou. Otvoru na pravom záhlaví s rozmermi 3,1 krát 2,5 centimetra vtedy nevenovali zvláštnu pozornosť, pretože príslušníci tejto kultúry z doby kamennej zvykli mŕtvym rozdrviť tylo, aby zabránili návratu predkov. Nový výskum však ukázal, že otvor je pravdepodobne pozostatkom najstaršej operácie lebky na ázijskom kontinente.
Ako informovala agentúra Sinchua, lebku podrobili röntgenovému snímkovaniu a pomocou počítačového programu urobili jej trojrozmernú rekonštrukciu. Táto analýza zviditeľnila na okrajoch otvoru zárezy, ktoré zanechal nejaký ostrý nástroj. Podľa profesora Pao Siu-fenga z univerzity Šan-tung pacient tento chirurgický zákrok určitý čas prežil. Aj rakva a predmety vložené do hrobu svedčia o prirodzenej smrti muža.
Rádiokarbónové merania ukázali, že lebka je stará asi 5000-5200 rokov. Kultúra Ta-wen-kchou existovala približne v rokoch 4250-2350 pred n. l. na brehoch Žltého mora. Jej príslušníci sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Niektoré zvyky týchto ľudí ako odstraňovanie horných rezákov, rozdrvenie lebky mŕtvych a možno aj žuvanie listov svedčia o kontaktoch s regiónom Tichomoria.
Otvorenie lebky, odborne nazývané trepanácia, bolo v dobe kamennej bežné, ale neskôr upadlo do zabudnutia. Zákrokom sa najprv odstraňovali iba kostné úlomky, ale procedúra sa začala používať aj u duševne chorých alebo z rituálnych dôvodov.
Trepanácia bola najviac rozšírená v Peru, v južnom Tichomorí, v severnej Afrike, na Kanárskych ostrovoch a v Európe doby kamennej. Väčšinu dokumentovaných zákrokov pacienti prežili. Vtedajší lekári pravdepodobne mali lieky na zastavenie krvácania, dezinfekciu a znecitlivenie. Najstaršiu známu trepanáciu urobili kromaňonskí ľudia v Európe pred 42.000 rokmi.
