BRUSEL, BRATISLAVA. Keď v utorok ministri vnútra schválili povinné prerozdelenie 120-tisíc utečencov medzi jednotlivé členské krajiny, mnohí to vtedy označovali len za niečo ako hasenie požiaru.
Skutočné riešenie najhoršej utečeneckej krízy v povojnovej histórii Európy mal priniesť až summit najvyšších lídrov. Ešte pred jeho začiatkom bolo jasné, že debata sa sústredí najmä na hľadanie odpovede na otázku, ako prílev utečencov zastaviť v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú.
Teda v Turecku, ale aj v Jordánsku či v Libanone. Lídri všetkým týmto krajinám prisľúbili konkrétnu finančnú pomoc.
Thanks to leaders for mobilizing additional 1bn € to help @refugees in the region through @WFP and #UNHCR. #refugeecrisis #EUCO
— Donald Tusk (@eucopresident) 23. Září 2015 Problém je v Turecku V záverečnom komuniké zverejnenom vo štvrtok nadránom lídri odsúhlasili pomoc Svetovému potravinovému fondu OSN (WFP) a Úradu Vysokého komisára pre utečencov (UNHCR). Pošlú im dodatočnú viac ako miliardu eur. WFP a UNHCR pomáhajú najmä utečencom v krajinách ako Turecko, Jordánsko, či Libanon.
Práve do tohto regiónu sa má najnovšie sústrediť boj Únie proti utečeneckej kríze.
Svetový potravinový program musel zastaviť pomoc pre polovicu z takmer 1,3 milióna sýrskych utečencov v tomto regióne. Väčšina z nich musí vyžiť z pol dolára na deň. Ak EÚ dala vlani 895 miliónov eur pre WFP, tohto roku to bolo už iba 675 miliónov eur.
Vzhľadom na takéto tvrdé podmienky nikto nemôže obviňovať týchto ľudí, že hľadajú útočisko v Európe," povedal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na úvod summitu.
Prečítajte si tiež:
Francúzsky prezident Hollande tvrdo kritizoval odporcov kvót
Ploty nie sú riešenie Únia sa zaviazala vo väčšej miere pomôcť aj krajinám, ktoré sú najviac postihnuté utečeneckou krízou v rámci bloku – teda najmä Grécku a Taliansku. Pomoc má však putovať aj balkánskym krajinám mimo hraníc EÚ, najmä Srbsku či Macedónsku.
„Zhodli sme sa na tom, že nemôžeme takto ďalej pokračovať. Schengenský priestor by bez tejto spoločnej zhody existoval už len v teoretickej rovine.“ vyhlásil po rokovaní stály predseda Európskej rady Donald Tusk.
Súčasťou balíčka na riešenie utečeneckej krízy mimo hraníc Únie majú byť aj dodatočné financie pre Frontex, teda agentúru EÚ, ktorá má na starosti ochranu vonkajších hraníc.
To, že lídri mali rokovať najmä o Turecku, potvrdila krátko pred summitom aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Musíme riešiť zdroj problému. Musíme s Tureckom diskutovať o tom, ako zefektívniť bezpečnosť našich hraníc.“ Po rokovaní priznala, že situáciu mimo hraníc Únie v súvislosti s utečedneckou krízou podcenila.
"Ploty nie sú riešením," vyhlásila Merkelová. "Musíme viac komunikovať s s Tureckom a Libanonom." Zároveň vyhlásila, že súasťou riešenia krízy musí byť aj dialóg so sýrskym prezidentom Baššárom Asadom: "Treba s ním hovoriť."
Práve situácia v Turecku má byť jednou z hlavných príčin, prečo v súčasnosti do Európy mieria utečenci v takých počtoch. Tento rok ich podľa odhadov OSN skončilo za hranicami Schengenu už asi pol milióna, do konca roka to môže byť až milión prevažne Sýrčanov, Iračanov, Afgancov a Eritrejčanov.
„Ak zaručíme, že situácia v regióne bude bezpečná, utečenci nebudú nútení utekať do Európy,“ vyhlásil ešte pred summitom holandský premiér Mark Rutte.
Prečítajte si tiež:
Deväť najväčších nezmyslov o schválených kvótach a aká je pravda
Skepsa aj optimizmus Summit pred začiatkom rokovaní žiadne prehnané očakávania nevzbudzoval. „Očakávam, že príde k posunu v ďalších otázkach, ktoré sa týkajú migrácie. Dlhodobý mechanizmus na prerozdeľovanie utečencov však príde na rad až neskôr,“ povedal pre SME analytik českého Euractivu Jan Vitásek.
Stredajšie rokovanie Európskej rady, teda lídrov Únie, bolo z kategórie „neformálnych“ a „mimoriadnych“. Portál Politico ironicky skonštatoval, že od summitu sa preto nič mimoriadne neočakávalo.
Ironický odkaz pred summitom vyslal aj slovenský premiér Robert Fico. „Dáme si zase najdrahšiu večeru, schválime nejaké slávnostné vyhlásenie a pôjdeme v noci domov.“
Stály predseda Európskej rady Donald Tusk, ale aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker však boli optimistickejší. Juncker je presvedčený, že finančné prostriedky na pomoc Turecku a OSN sa musia nájsť.
„Už od mája sme nenechali kameň na kameni pri hľadaní financií na riešenie krízy,“ povedal Juncker na tlačovej konferencii pred samitom.
