Bývalý veľvyslanec Nemecka na Slovensku Dr. Axel Hartmann zažil pád Berlínskeho múru aj zjednocovanie Nemecka. Rýchlosť, s ktorou zjednotenie prebehlo, dnes vysvetľuje najmä strachom zo situácie v nestabilnom Sovietskom zväze.
TEXT: Pavol Štrba
Ako ste prežívali udalosti pred pádom Berlínskeho múru? Boli ste diplomat, ocitli ste sa v centre diania. Ako si spomínate na toto obdobie?
[content type="citation"]Situácia eskalovala v septembri, keď sa Maďari rozhodli, že otvoria železnú oponu aj utečencom z východného Nemecka.[/content]
V roku 1987 som bol západonemeckým diplomatom NATO a pôsobil som v bruselskom sídle aliancie. Mojou povinnosťou bolo analyzovať vzťahy medzi Východom a Západom, čo v praxi znamenalo sledovať politiku Michaila Gorbačova, generálneho tajomníka komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Videl som, že po jeho nástupe v roku 1985 sa veci začali hýbať, síce pomaly, ale vytrvalo.
Na jar v roku 1989 ma poslali zo zahraničného oddelenia do sídla nemeckej vlády a o niekoľko dní, čo som nastúpil do funkcie, Maďari a Rakúšania otvorili hranice, čiže v železnej opone urobili dieru. Vedel som, že to bude mať veľmi silný dopad aj na situáciu vo východnom Nemecku, pretože mnoho ľudí sa v tom čase pokúšalo ujsť z Východu na Západ.
Mal vôbec niekto predstavu, ako sa ten pohyb môže skončiť?
