BRATISLAVA. Ešte pred dvoma týždňami to vo svojej prvej správe o stave Únie naznačil aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Mnohí vrátane slovenských politikov vtedy neverili, že povinné kvóty na prerozdelenie 120-tisíc utečencov vtedy presadí silou. V utorok sa tak stalo.
Proti boli napokon len štyri štáty – okrem Slovenska, už len Maďarsko, Česko a Rumunsko. Poliaci na poslednú chvíľu cúvli.
Sporná procedúra
Pre schválenie návrhu bola dôležitá procedúra, ktorú presadil samotný Juncker – kvóty schválili na rokovaní ministrov vnútra členských štátov a nie na summite. Ten sa má konať v stredu.
So systémom povinného prerozdelenia utečencov medzi krajiny Európskej únie prišla pred letom Európska komisia. Pôvodne schválila prerozdelenie 40-tisíc ľudí. V septembri prišla s novým návrhom na presídlenie ďalších 120-tisíc utečencov. Práve o tomto návrhu v utorok ministri vnútra EÚ hlasovali.
Kvóty už dávnejšie podporil Európsky parlament. „Ak by sme to neurobili, Európa by bola ešte viac rozdelná,“ vyhlásil po hlasovaní luxemburský minster zahraničných vecí Jean Asselborn, ktorého krajina v súčasnosti predsedá celej EÚ.
Slovensko sa chce brániť
- Únia chce prerozdeliť 120tisíc utečencov, ktorí sa dnes nachádzajú v Maďarsku, Taliansku a Grécku.
- Slovensko má podľa stanoveného kľúča povinne prijať 1502 utečencov.
- Najviac, vyše 30-tisíc ľudí zo Sýrie, Iraku a Afganistanu prijme Nemecko.
Slovensko, ale napríklad aj Česko však procedúru kritizujú a chcú sa brániť.
"Systém fungovať nebude a Slovensko si nenechá nanútiť kvóty,"vyhlásil pre TA3 minister vnútra Robert Kaliňák.
Premiér Robert Fico bude na zajtrajšom summite naďalej presadzovať mandát NR SR. "Pôjdem radšej do infringementu (konanie, ktoré začína Európska komisia pre porušenie práva Únie, môže vyústiť do pokuty a žaloby na Súdny dvor EÚ, pozn. red.), ako by sme akceptovali tento diktát," reagoval Fico na výbore pre európske záležitosti na schválenie kvót.
Odhlasovanie kvót podľa neho ovplyvní summit, predpovedá prudkú výmenu názorov. Fico povedal, že je presvedčený, že povinné prerozdelenie skončí blamážou.
S českým premiérom Bohuslavom Sobotkom analyzujú všetky právne prostriedky, ktoré majú k dispozícii, aby zvrátili kvóty. Zmenu Poľska pri hlasovaní nechcel komentovať, ocenil zvyšné tri štáty V4, ktoré hlasovali proti kvótam.
#JHA Council : decision on relocation for 120.000 persons adopted today, by large majority of member states. @eu2015
— Luxembourg RPUE (@RPUE_LU) 22. Září 2015 Slovensko prijme 802 utečencov
Štáty, ktoré kvóty odmietajú, majú za neprijatie utečencov zaplatiť pokutu.
Presúvanie utečencov sa má týkať len osôb, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v dvoch krajinách, ktoré sú najviac postihnuté utečeneckou krízou. Teda Talianska (15 600) a Grécka (50 400).
Na stole boli aj kvóty pre Maďarsko (54 000), no Maďarsko túto pomoc odmietlo. Ministri preto schválili, že tieto kvóty sa môžu využiť, pokiaľ by v najbližšom roku iný štát čelil veľkému prílevu utečencov. Inak sa môžu použiť na ďalšiu pomoc Taliansku a Grécku.
Do Maďarska tento rok dorazilo odhadom už asi štvrť milióna utečencov. Krajina leží na konci hlavnej takzvanej balkánskej cesty, kadiaľ sa utečenci snažia dostať z Turecka do Grécka, Macedónska, Srbska.
Ich cieľom je spravidla Nemecko, Rakúsko, či Švédsko.
Kritici upozorňujú, že systém kvót najhoršiu utečeneckú krízu v povojnovej Európe nevyrieši, hoci môže čiastočne pomôcť k upokojeniu situácie. Myslí si to aj Úrad Vysokého komisára pre utečencov (UNHCR).
„Systém v tejto fáze krízy nebude dostatočný na stablizáciu situácie,“ cituje BBC hovorkyňu UNHRC Melissu Flemingovú.
Na problematickosť kvót upozorňujú aj analytici. „Jedna vec je legislatívne schválenie kvót a druhá vec je dosiahnuť, aby títo utečenci aj skutočne zostali v krajine, kam ich pridelia,“ povedal pred časom pre SME analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky Kryštof Kruliš.
Velmi brzy zjistíme, že císař je nahý. Dnes prohrál zdravý rozum! :-(
— Milan Chovanec (@Milan_Chovanec) 22. Září 2015 Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
