Česi aj Slováci zabudli, že v minulosti ich v zahraničí prijímali. Teraz je to rovnaké ako vtedy, ľudia sú ľudia, hovorí predseda TOP 09 KAREL SCHWARZENBERG.
TEXT: Matúš Krčmárik, FOTO SME: Gabriel Kuchta
Ako na vás ako na človeka, ktorý musel v minulosti sám opustiť svoju vlasť, vplýva prebiehajúca diskusia o utečencoch a tón, v akom sa vedie?
„V tejto otázke podporujem stanovisko českého premiéra aj ministra zahraničných vecí a je mi smutno, až hnusne z výrokov úradujúceho i bývalého prezidenta. Nemám rád ľudí, ktorí vedú ľudí k nenávisti a strachu. Nie je dôvod, aby sme sa báli, sú však politici, ktorí chcú na tom politicky získať. Nenávisť k akejkoľvek skupine na svete, či ide o židov, alebo moslimov, je pre mňa neprijateľná.“
Ktoré výroky Miloša Zemana sú podľa vás v tomto najhoršie?
„Prečítajte si jeho výroky, ja to tu nebudem opakovať, nebudem ho citovať.“
Počas komunizmu ste zvonka sledovali emigráciu z Československa. Dá sa porovnať, ako vtedy miestni prijímali ľudí odtiaľ a ako teraz Česi a Slováci prijímajú cudzincov?
„Bohužiaľ, na českej aj na slovenskej strane sme zabudli, že nás v zahraničí prijímali a podporovali. Je to smutné. Hovoria, že vtedy to bolo niečo úplne iné, ale nebolo. Ľudia sú ľudia. Prijímam človeka nezávisle od toho, odkiaľ prichádza.“
Prečo zabudli Česi a Slováci na to, že aj oni utekali?
„Mám dojem, že čím lepšie sa niekomu darí, tým menej myslí na blížneho. Taká je ľudská nátura. Ak máme málo, radi sa o to rozdelíme. Ak máme viac, máme strach o náš majetok.“
Nemci sú ešte bohatší a prijímajú oveľa viac utečencov.
„Tam nastala dôkladná zmena myslenia po druhej svetovej vojne. Nemci sa hanbili za to, čo počas vlády nacistov robili v mene Nemecka. Ovplyvnilo to výchovu celých generácií, nemecké myslenie sa odvtedy výrazne líši od nášho. Pred vojnou bol nacionalizmus silný u nás aj v Nemecku, len u nás to ostalo.“
V Nemecku táto zmena myslenia prišla zhora?
„Áno. Najprv ju zaviedli okupačné mocnosti, ale priznajme tiež, že Nemci potom na tom veľmi zapracovali. Koncom 50. rokov som študoval v Mníchove a mladá generácia sa vtedy začala pýtať rodičov a starých rodičov, čo robili. Z toho potom okrem iného vznikla aj revolúcia v roku 1968, ktorá prebiehala v Nemecku aj po celej západnej Európe. Potom v 60. a 70. rokoch prišla druhá vlna spytovania svedomia, keď súdili veliteľov koncentračných táborov a podobných ľudí. To úplne zmenilo nemecké myslenie, táto katarzia nám ešte chýba.“
Prečo aj u nás po revolúcii neprebehol tento proces?
„Pretože sme neprehrali vojnu. Prepašovali sme sa k slobode, a preto sme si nikdy nespytovali svedomie.“
Aj v Česku vidno pochody proti utečencom, ale zároveň mnohí im pomáhajú. Akým smerom sa posúva česká spoločnosť?
„Česi nie sú takí zlí. Napríklad pri zbierkach po katastrofách vo svete sú naozaj veľkorysí. Keďže sme však vnútrozemský národ a desaťročia komunizmu sme boli uzavretí, nikdy sme nemali mnoho šancí zoznámiť sa s cudzincami. Na rozdiel od našich západných susedov sú pre nás cudzinci naozaj ešte cudzí. Stretávať sme sa s nimi u nás začali až pred dvadsiatimi rokmi, najmä do povedomia staršej generácie sa to ešte nedostalo. Popravde, sme ešte provinční, čiastočne zaostalí.“
Je možno pochopiteľné, keď sa islamu a zmeny krajiny boja ľudia v katolíckom prostredí. Prečo to však rezonuje aj v ateistickom Česku?
„Prvým dôvodom je sústavne štvanie prezidenta Zemana. Keď vedúci politik proti niekomu štve, to musí zanechať svoje stopy. Je to aj tou uzavretosťou, že islam je cudzí a nepoznáme ho.“
Na Slovensku prezident neštve proti moslimom a napriek tomu sa tam takisto odohrávajú pochody proti utečencom.
