PRAHA. Európska únia zažíva v súčasnosti najvýznamnejšiu krízu vo svojej novodobej histórii.
Zhodli sa na tom ministri zahraničných vecí Česka, Slovenska, Poľska, Maďarska, ale aj Nemecka a Luxemburska v Prahe. Nezhodli sa však na bode o povinných kvótach.
Slovenskí europoslanci hlasovali proti národným kvótam Čítajte Lajčák odmieta obvinenia
Ako na tlačovej konferencii po skončení rokovania uviedol minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ministri sa zhodli na šiestich zo siedmich bodov.
Krajiny súhlasia s lepšou ochranou hraníc, vytvorením registračných centier pre utečencov (tzv. hot-spots), zintenzívnením spolupráce s krajinami pôvodu, ale napríklad aj so zlepšením návratovej politiky.
„Ten jeden bod je, samozrejme, náš názor na systém automatického rozdeľovania utečencov,“ povedal Lajčák s tým, že zásadne odmieta obviňovanie Slovenska či celej Visegrádskej štvorky z nesolidarity.
„Ak niekto žiada odpovede na otázky, nie je to nesolidarita, ale zodpovednosť,“ uviedol Lajčák. Myslí si, že Únia nemá vyriešené, ako udrží utečencov v krajinách, kde nechcú ostať.
Podľa neho by bolo klamaním partnerov, ak by sme hlasovali za nejaké číslo, pričom by sme vedeli, že utečenci do dvoch týždňov aj tak zo Slovenska odídu.
Musíme ich rozdeliť
S postojom krajín V4, hlavne Slovenska, však nesúhlasí nemecký minister Frank Walter Steinmeier ani ich luxemburský kolega Jean Asselborn.
„Nesmieme vysielať posolstvo, že nechceme moslimov, že chceme len kresťanov. Nesmieme hovoriť, že chceme len ľudí bielej pleti,“ vyhlásil Asselborn. To odmietol Lajčák. „Slovensko je pripravené pomáhať žiadateľom o azyl podľa toho, kto to najviac potrebuje,“ zdôraznil.
Asselborn však trvá na tom, že v Európe nemôže byť len jedna alebo dve krajiny, ktoré nesú zodpovednosť. „Musíme ich rozdeliť,“ vyhlásil.
Steinmeier uviedol, že Nemecko napriek ochote ľudí situáciu nebude zvládať, len tento víkend očakávajú príchod ďalších 40-tisíc utečencov.
"Len na základe týchto čísel si dokážete predstaviť, že i napriek ochote obyvateľov Nemecka sú (naše) možnosti čím ďalej menšie," povedal na tlačovej konferencii .
Ako povedal nemecký minister, celé bremeno utečeneckej krízy nemôže niesť len jedna krajina, ale je potrebné nájsť riešenie založené na európskej solidarite.
Podľa slovenského šéfa diplomacie Slovensko solidárne je a bude. Dokazujeme to napríklad tým, že už sme poskytli humanitárnu pomoc Srbsku, cez ktoré migranti putujú do Európy.
Steinmeier tiež skonštatoval, že Európa nesmie dopustiť extrémne alternatívy – teda že EÚ zatvorí svoje hranice a zradí svoje hodnoty alebo pustí každého a stratí dôveru občanov.
Vyzval na riešenie založené na európskych hodnotách. „Musíme sa dohodnúť aj na spravodlivom mechanizme rozdeľovania tých, ktorí sú ešte na ceste,“ myslí si.
Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek zopakoval stanovisko Česka, že treba zaistiť dôslednú ochranu vonkajšej hranice EÚ, odlíšiť legitímnych utečencov od ekonomických migrantov a pracovať na návratovej politike.
Rokovanie ministrov
Ministri vnútra EÚ budú v pondelok v Bruseli rokovať o navrhovanom prerozdelení migrantov medzi jednotlivé členské štáty EÚ.
Nový balík opatrení z dielne Európskej komisie rieši núdzovú relokáciu 120-tisíc utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska do ostatných členských štátov.
Spolu s májovým návrhom na prerozdelenie 40-tisíc azylantov, o ktorom ešte členské štáty EÚ stále nerozhodli, EK navrhuje premiestniť spolu 160-tisíc utečencov.
Tusk možno zvolá mimoriadny summit
Predseda Európskej rady Donald Tusk zvolá ešte v septembri mimoriadny summit EÚ o utečeneckej kríze, ak pondelkové rozhovory ministrov vnútra v Bruseli neprinesú konkrétne výsledky.
"Ak ministri v pondelok konkrétnym spôsobom neprejavia solidaritu a jednotu, zvolám na september mimoriadne zasadnutie Európskej rady o utečeneckej kríze," napísal Tusk na svojom twitterovom konte.
Najnovšie kontakty s jednotlivými členskými štátmi však Tuska vedú k určitému optimizmu, že sa EÚ priblížila k dosiahnutiu riešenia, založeného na konsenze a skutočnej solidarite.
Nasledujúci riadny summit lídrov EÚ je naplánovaný na 15. až 16. októbra.
tasr
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
