AKTUALIZOVANÉ

Juncker potvrdil kvóty: Som na nás hrdý

Juncker vyzval ministrov vnútra EÚ, aby schválili plán na núdzové prerozdelenie 160-tisíc migrantov.

(Zdroj: TASR/AP)

ŠTRASBURG. Poznám slabosti Európy, ale ak by Európska únia neexistovala, náš kontinent by bol vo vzťahu ku svetu oveľa slabší - týmito slovami na záver svojho prvého prejavu o stave únie predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker upozornil na dôležitosť európskej integrácie.

Únia nie je v dobrom stave

Juncker v 80-minútovom prejave pred poslancami Európskeho parlamentu priznal, že Únia nie je v dobrom stave, a dodal, že ani svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny.

Zároveň však spresnil, že je hrdý na komisiu, ktorej predsedá, lebo jeho kabinet za posledný rok urobil sériu užitočných reforiem.

Spomenul strategické oblasti, ako je energetika či kapitálový trh, a ocenil skutočnosť, že ním vedená komisia pokračuje v trende znižovania zbytočnej byrokratickej a legislatívnej záťaže.

Skonštatoval, že eurozóna by mala hrať dôležitejšiu úlohu vo finančnom svete, čomu by napomohlo jednotné zastúpenie eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).

V oblasti zahraničnej politiky Juncker okrem iného pripomenul, že EÚ pomohla Ukrajine zabezpečiť dodávky plynu a pomáha jej s programom reforiem. Priznal, že Ukrajincov najviac trápi vysoká miera korupcie a EÚ sa snaží prispieť k tomu, aby bol tento fenomén potláčaný.

Prečítajte si tiež:

Dominovala migrácia

V otázke migrácie, ktorá jeho prejavu dominovala, Juncker podľa očakávaní oznámil, že Európska komisia navrhuje nový systém kvót - ktoré by mali byť povinné - na premiestnenie ďalších 120-tisíc migrantov navyše k pôvodnému návrhu z mája, týkajúcemu sa 40-tisíc žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku.

Šéf EK vo svojom prejave zdôraznil, že v tejto oblasti cíti "málo Európy v EÚ a málo jednoty v rámci EÚ". Odmieta kritiku niektorých politikov a europoslancov, že EÚ nič neurobila a že je v tejto oblasti nečinná.

"My sme už v máji predstavili návrhy a upozornili na veci, ktoré iné štáty až teraz spoznávajú cez fotografie tragédií," uviedol Juncker a upozornil, že EK už "v najbližších dňoch" podnikne ďalšie kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá.

Druhé kolo právnych konaní voči niektorým členským štátom môže viesť aj k udeleniu vysokých pokút.

Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny

Šéf EK vyzval Európu, aby sa nebála súčasného prílevu žiadateľov o azyl. Pripomenul, že Európa je kontinent, kde "každý svojím spôsobom bol utečenec", a dodal, že Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny Írov, Škótov či Poliakov, ktorí sa dostali do Spojených štátov.

"My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo právo na azyl je jedným z najdôležitejších základných práv," skonštatoval Juncker. Zároveň ale priznal, že Európa nemôže prijať "všetko utrpenie sveta".

Podľa jeho slov však migranti prichádzajúci na územie EÚ predstavujú len zlomok z celkového počtu jej obyvateľstva: 0,11 percenta. V tejto súvislosti uviedol, že napríklad v Libanone predstavujú utečenci až 25 percent populácie.

Migračná kríza sa podľa Junckera neskončí, kým bude vojna v Sýrii - spýtal sa teda Európanov, prečo nedokážu akceptovať, že väčšina migrantov uteká pred Islamským štátom.

"Blíži sa zima. Naozaj chceme, aby celé rodiny spali počas chladných nocí na staniciach a v stanoch? Pokiaľ ide o utečencov, niet tu priestoru pre náboženstvo, vieru alebo filozofiu," zhodnotil situáciu Juncker.

V tejto súvislosti chce byť EK nápomocná vytvorením zoznamu "bezpečných krajín", ktorých občania nebudú mať nárok na azyl v EÚ a budú okamžite vracaní do domovských krajín.

Medzi tieto krajiny patria všetky štáty západného Balkánu, ktoré sú kandidátskymi krajinami do EÚ.

Upozornil aj Rusko, vyzval na vytvorenie spoločnej európskej armády

Bezpečnosť a hranice členských štátov Európskej únie sú "nedotknuteľné". Týmito slovami analyzoval predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vzťahy EÚ s Ruskom v rámci svojho historicky prvého prejavu o stave únie.

Jeho slová o nedotknuteľnosti hraníc krajín EÚ sú varovaním pre Rusko, ktorého akcie na Ukrajine sú dôvodom na obavy pre krajiny v strednej a východnej Európe.

"Bezpečnosť a hranice členských štátov EÚ sú nedotknuteľné a chcem, aby Moskva jasne pochopila túto záležitosť," povedal Juncker v časti svojho prejavu na pôde Európskeho parlamentu (EP), v ktorom hodnotil situáciu na Ukrajine.

Šéf EK zdôraznil, že baltské štáty, ktoré sú členmi únie, by mali vedieť, že solidarita nie je prázdne slovo. Občanov Estónska, Litvy a Lotyšska upozornil, že "sme tu dnes a budeme tu, aj keď to budete potrebovať". Ide o tri krajiny, ktoré sa v roku 1990 vymanili spod kontroly bývalého Sovietskeho zväzu, v roku 2004 vstúpili do EÚ aj do NATO a dnes spolu s Poľskom vyjadrujú najväčšie obavy spojené s akciami Moskvy na Ukrajine.

Podľa Junckera si tri pobaltské krajiny a Poľsko nesmú myslieť, že ostatné členské štáty EÚ nebudú stáť na ich strane v prípade, ak sa ich hranice alebo bezpečnosť ocitnú v nebezpečenstve.

"V prípade potreby máme povinnosť chrániť bezpečnosť všetkých," zdôraznil šéf exekutívy EÚ. Juncker pri tejto príležitosti opätovne vyzval na vytvorenie spoločnej európskej armády.

Predseda EK sa dnes nezmienil o potrebe nových sankcií EÚ voči Rusku, hoci podľa kópií jeho pripravenej reči, ktoré prenikli medzi novinárov, mal pôvodne v úmysle presadzovať sprísnenie režimu sankcií EÚ proti Moskve. Juncker však priznal, že prijaté reštriktívne opatrenia majú "svoju cenu pre každú z našich ekonomík" a ovplyvňujú dôležité oblasti života ako napríklad poľnohospodárstvo.

Dodal však, že sankcie sú silným nástrojom na to, ako reagovať na agresiu a narušenie medzinárodného práva. Mali by byť podľa neho zachované dovtedy, kým budú naplno zavedené ustanovenia dohody Minsk II znamenajúce prímerie medzi bojujúcimi stranami na východe Ukrajiny.

"EÚ musí dokázať Rusku, že akákoľvek konfrontácia má svoju cenu, ale zároveň musí dať jasne najavo, že je pripravená reagovať," vysvetlil Juncker.

Prejav zatienilo úmrtie Junckerovej matky

Úmrtie matky predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera zatienilo jeho výročný prejav o stave EÚ adresovaný poslancom Európskeho parlamentu, uviedla agentúra Reuters.

Šesťdesiatročnému Junckerovi však ani táto udalosť nezabránila v prednesení 80-minútového prejavu, ktorý agentúra Reuters označila ako bojovnú obranu riešenia migračnej krízy Európskou komisiou.

Bývalý luxemburský premiér sa o osobnej tragédii počas prejavu priamo nezmienil, avšak predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz mu následne poďakoval, že vystúpil aj napriek úmrtiu svojej matky a tiež vážnej chorobe svojho otca. Junckerova 87-ročná matka Marguerite skonala v nedeľu.

Slovensko má k návrhu dve námietky

Uvedomme si, že u nás nikto nechce byť, povedal slovenský premiér Robert Fico.

BRATISLAVA. Ako upozornil šéf diplomacie Miroslav Lajčák, ide o natoľko citlivú otázku, že by si komisia nemala monopolizovať právomoc o tom rozhodovať.

"Je to niečo, o čom by mali rozhodovať demokraticky zvolení lídri Európskej únie," dodal s tým, že predmetný návrh dáva do rúk Európskej komisie obrovské právomoci, ktorá k tomu pristupuje ako k administratívnemu procesu.

"Po druhé, krajiny Vyšehradskej štvorky vrátane Slovenska nevidia mechanizmus povinných kvót ako riešenie problému. V tejto súvislosti máme veľa otázok vrátane toho, že samotní migranti ich nechcú," zdôraznil.

Poukázal napríklad na to, že cez víkend prešlo cez Rakúsko 14.000 migrantov, z ktorých iba 730 tam požiadalo o azyl.

"Dávame dohromady náš balík návrhov. Odmietam obviňovanie Slovenska z toho, že by sme neboli solidárni. Sme solidárni a chceme riešenie, ktoré nebude falošnou solidaritou alebo riešením naoko," avizoval Lajčák.

Na otázku, či Slovensko bude trvať na tom, že prijme len sýrskych kresťanov, reagoval, že išlo o nešťastné vyjadrenie, ktoré nebolo podľa jeho hlbokého presvedčenia myslené tak, ako odznelo. "Naša pozícia nikdy nebola o tom, že by sme rozdeľovali migrantov podľa rasy, etnicity, náboženstva. Rozdeľujeme ich podľa toho, kto potrebuje našu pomoc a sme ju pripravení dať," deklaroval.

Téma riešenia migračnej problematiky bude ako prvý bod programu najbližšej schôdze Národnej rady SR, ktorá sa začína v stredu 16. septembra.

Rozdelenie utečencov na základe povinných kvót nič nerieši a je iracionálne. Vyhlásil v stredu na brífingu premiér Robert Fico. Reagoval tak na dnešné vystúpenia šéfa komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý opätovne navrhuje zaviesť systém povinných kvót na prerozdelenie migrantov.

„Medzi stanoviskom komisie a postojom krajín Visegrádskej štvorky (V4), pokiaľ ide o kvóty, je jasný rozpor a predpokladám, že sú aj ďalšie krajiny, ktoré majú s povinnými kvótami problém," uviedol Fico.

Podľa neho „rozhodnutie prikázať niečo suverénnemu štátu je tak vážna vec, že to nemôže byť založené na dobrej vôli úradníka v Bruseli. Je to rozhodnutie, ktoré vyžaduje vážnu politickú diskusiu. Veď s nami o tom nikto nehovoril,“ vyhlásil ďalej slovenský premiér.

„Len počúvame: povinné kvóty, ale nikto sem nejde, nepresviedča nás a my si myslíme, že povinné kvóty sú iracionálne,“ dodal. Fico očakáva, že takáto vážna téma nebude na rozhodnutí Európskej komisie, ale bude to téma na Európsku radu.

Podľa neho môže existovať aj iný režim ako povinné kvóty, nájdime iné riešenie výhodné pre všetkých, vyzval Fico. „Uvedomme si, že u nás nikto nechce byť. Tí čo by sem prišli na základe rozhodnutia komisie, by od nás odišli, tak aký význam majú takéto kvóty a okrem toho nič o tých ľuďoch nevieme,“ zopakoval na adresu problematiky kvót Fico.

Premiér by taktiež privítal, keby sa prestalo s moralizovaním Vyšehradskej štvorky.

"Ak má niekto iný názor, to neznamená, že za to má byť zatracovaný. Nemôže platiť zásada v rámci Európskej únie, že kto nie je s nami, je proti nám. Treba si vážiť aj iné názory a nájsť nejaké riešenie, ktoré bude pre všetkých výhodné," uviedol po dnešnom rokovaní vlády.

Slovensko žiada, aby sa takéto vážne rozhodnutia prijímali konsenzom všetkých členských štátov Európskej únie. V prípade, ak ho nie je možné dosiahnuť, tak sa treba baviť o inom riešení. "Ale nemôže to tak byť, že dopredu oznámi niekto nejaký výsledok a ostatní sa prispôsobte. Nemala by rozhodovať Európska komisia, ale Európska rada konsenzom," uviedol na adresu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera, ktorý dnes v Štrasburgu prezentoval správu o stave únie.

Aj Česko potvrdilo odmietnutie kvót

Kabinet českého premiéra Bohuslava Sobotku na svojom stredajšom zasadnutí potvrdil odmietavé stanovisko k zavedeniu kvót pri prijímaní utečencov.

Minister vnútra Milan Chovanec ho bude prezentovať 14. septembra na nadchádzajúcom rokovaní ministrov EÚ, ktoré je venované migrácii, napísal spravodajský server Novinky.cz.

Reakcie politikov

Nemecký europoslanec a šéf frakcie Európskej ľudovej strany Manfred Weber

Weber, že EÚ musí pomáhať utečencom, ktorí "klopú na naše dvere". Príkladom nám pritom podľa neho môžu byť chudobní Libanončania, ktorí sa dokážu postarať o vysoké počty utečencov. Weber využil svoj časový priestor na kritiku predsedu vlády SR, keď pripomenul, že Fico nechce moslimov, ale iba kresťanských utečencov.

"Musím povedať, že nie sme hrdí, že vymýšľame práva iba pre kresťanov. Ľudské práva sú pre všetkých," upozornil Weber a dodal, že tieto práva musia platiť nezávisle od náboženstva. Podľa jeho slov v tejto otázke nezlyháva Európa ani Brusel, ale národný egoizmus.

Líder skupiny socialistov a demokratov, taliansky poslanec Gianni Pittella

Pittella pripomenul, že EÚ je založená na solidarite, čo by sa malo prejaviť aj pri utečeneckej kríze. Skonštatoval, že často sa hovorí o priepasti medzi euroinštitúciami a občanmi EÚ, avšak migrácia je svedkom toho, že dochádza k priepastným názorom medzi samotnými občanmi. Pittella privítal Junckerov návrh na kvóty pre azylantov a dodal, že únia musí prehodnotiť dublinský systém spojený s udeľovaním povolenia na azyl.

Predseda Európskych reformistov a konzervatívcov Syed Kamall z Británie

Kamall upozornil, že v súvislosti s utečeneckou krízou niektoré členské krajiny jednostranne prepisujú platné pravidlá v EÚ. Junckerom navrhované riešenia vníma len ako "náplasť", ktorá nerieši chorobu, a vyzval na skutočné riešenia, ktoré nepovedú k stavbe novej železnej opony. Navrhol, aby EÚ dôraznejšie podporovala utečenecké tábory v Jordánsku, Libanone a Turecku, kde je 90 percent zo štyroch miliónov sýrskych utečencov.

Šéf skupiny európskych liberálov a demokratov Guy Verhofstadt

Verhofstadt vo svojom vystúpení skritizoval, že správu o stave únie si neprišiel vypočuť aj predseda Európskej rady Donald Tusk. Ten by mal podľa jeho slov "obiehať metropoly štátov EÚ" a presviedčať národných lídrov o potrebe spoločnej azylovej politiky. Uviedol, že v tomto prípade ide o spoločnú zodpovednosť Európanov a utečenecká kríza je "krízou nedostatku Európy". Dublinský systém udeľovania azylu v prvej dosiahnutej krajine EÚ označil za "negáciu Európy".

Britský poslanec a vedúci skupiny Európa priamej slobody a demokracie Nigel Farage

Farage vo svojom prejave spomenul slovenského premiéra. V rámci "príliš širokej" azylovej politiky EÚ, ktorú utečenci zneužívajú, uviedol, že Fico "poctivo pomenoval", že ide najmä o ekonomických migrantov. Tí sú podľa Faragea veľkou výzvou pre sociálnu súdržnosť Európy: "Ak chceme pomôcť naozajstným utečencom a ak chce mať EÚ istotu, že medzi migrantmi nebudú aj džihádisti vysielaní Islamským štátom, musíme konať podľa vzoru Austrálie a odkázať imigrantom, že v Európe nie sú vítaní."

"Myslíte si, že ak zmeníte náš názor a niektoré regulácie zoškrtáte, že to postačí? Musíme mať kontrolu nad našimi hranicami, ináč britskí voliči na budúci rok zahlasujú za odchod z EÚ," odkázal Farage Junckerovi, ktorý v rámci správy o stave únie hovoril aj o snahách upraviť po novom vzťahy medzi EÚ a Britániou.

Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková Beňová

Predseda Európskej komisie síce presne pomenoval situáciu, v ktorej sa momentálne Európa nachádza, no neprávom za súčasnú situáciu viní členské štáty Európskej únie. V reakcii na dnešný prejav Jeana-Clauda Junckera o stave únie, ktorý bol vo veľkej časti venovaný súčasnej utečeneckej kríze, to skonštatovala poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková Beňová.

Europoslankyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že hoci o konkrétnej pomoci pri zvládnutí migračných vĺn musia rozhodnúť jednotlivé krajiny a ich lídri, EK má k dispozícii celý rad nástrojov a postupov, ktoré už dávno mohla využívať. "Tie sú v princípe nezávislé od toho, či sa Európa zhodne alebo nezhodne na akomkoľvek prerozdeľovaní utečencov. Je preto veľká škoda, že v prípade pomoci v rámci prebiehajúcej krízy sa tým najvýznamnejším slovom a nástrojom stali práve kvóty," uviedla slovenská europoslankyňa.

Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 135
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 915
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 950
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 369
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 966
  6. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 4 836
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 424
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 616
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 910
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 699

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

Nemecká tajná služba monitorovala zahraničných novinárov, tvrdí Der Spiegel

Spolková spravodajská služba monitorovala najmenej 50 liniek medzinárodných novinárov.

Výstavba múru sa začne už čoskoro, prisľúbil Trump

Americký prezident vyhlásil, že úrady sa zamerajú na vyhostenie zlých ľudí.

S Indiou by mala Európa uzatvoriť zmluvu podobnú CETA, tvrdí Štefanec

Najväčšou prekážkou rozvoja vzťahov sú rozdielne pravidlá pri obchode.

Belgicko bude automaticky odškodňovať obete terorizmu

Na odškodnenie zranených a blízkych obetí vláda vyčlenila milión eur.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop