PARÍŽ. Zatiaľ čo európske krajiny čelia náporu utečencov zo Sýrie, ľudia z oblasti Perzského zálivu sa na sociálnych sieťach mobilizujú, aby donútili svoje štáty otvoriť Sýrčanom hranice.
Konštatovala to vo svojej reportáži televízia BFMTV. Internetová kampaň úzko súvisí s debatou, ktorá sa rozprúdila v Európe súvislosti s nebývalým prílevom migrantov.
Sýrčanom treba pomôcť v mene islamu
Jednu z kampaní na internete spustilo mládežnícke hnutie, ktoré tvrdí, že prijatie utečencov zo Sýrie je povinnosťou krajín Perzského zálivu, uviedla televízia BFMTV.
Táto iniciatíva sa zrodila v dôsledku tragédie, keď sa koncom augusta v nákladnom aute odstavenom na diaľničnom odpočívadle v Rakúsku našlo 71 tiel ilegálnych migrantov pochádzajúcich väčšinou zo Sýrie, ktorí sa uzavretom priestore bez prístupu kyslíka zrejme udusili.
Ďalšie výzvy sa objavili po zverejnení fotografie trojročného utopeného utečenca zo Sýrie, ktorého telíčko na pláž v Turecku vyplavilo more.
Iniciátori internetových kampaní tvrdia, že prijatie Sýrčanov štátmi Perzského zálivu - ktoré sú arabské a moslimské - je "legitímnejšie" ako v prípade Európy. Pripomínajú, že pohostinnosť je hodnotou, ktorá je práve v Oriente vysoko vyzdvihovaná. Vyhlasujú, že Sýrčanom treba pomôcť v prvom rade v mene islamu.
Finančná pomoc nestačí
Moslimská solidarita sa na arabských weboch pripomína často najmä v súvislosti so Saudskou Arábiou, ktorá v 70. rokoch 20. storočia prijala islamistických politických utečencov. BFMTV však pripomenula správu ľudskoprávnej organizácie Amnesty International, z ktorej vyplýva, že žiadna z monarchií Perzského zálivu - so Saudskou Arábiou na čele - doteraz neponúkla prijatie utečencov zo Sýrie.
Podľa komentára v americkom magazíne Quartz by sa tieto krajiny mali hanbiť. Autor článku, Bobby Ghosh, upozorňuje, že finančná pomoc pre humanitárne akcie nestačí.
Logickejšie by podľa neho bolo, keby Saudská Arábia Sýrčanov prijala, o to viac, že dokáže zvládnuť nával veľkého počtu ľudí, čo dokazuje každoročne počas púte do Mekky.
Odmietavý postoj tejto krajiny k prijímaniu sýrskych utečencov je o to nepochopiteľnejší, že Saudská Arábia podporuje v Sýrii protivládnych povstalcov. Autor článku si kladie otázku, či postoj monarchie nesúvisí skôr s obvyklou praxou v Perzskom zálive, že každý pracujúci cudzinec musí mať akéhosi ručiteľa spomedzi miestnych obyvateľov.
Politický rozmer
Stéphane Lacroix, učiteľ z Inštitútu politických štúdií v Paríži (IPEP), pochybuje, že by príčinou odmietania sýrskych utečencov bol tento dôvod. Spresnil, že Saudská Arábia prestala vydávať pracovné povolenia Sýrčanom už na začiatku vojny v Sýrii - v roku 2011.
Podľa neho má postoj Saudskej Arábie výrazný politický a spoločenský rozmer: ako sunnitské kráľovstvo musí logicky podporovať (prevažne sunnitských) povstalcov, ale súčasne sa chce vyhnúť spolitizovaniu saudskoarabskej spoločnosti.
Vedenie monarchie sa totiž obáva, že prijatím Sýrčanov by na svoje územie importovalo aj rétoriku zmien, ktorým sa bráni, tvrdí Lacroix. Túto tézu podľa Lacroixa dokazuje aj to, že Saudská Arábia začala sunnitských povstalcov podporovať hneď od začiatku krízy, teda ešte pred prvými hromadnými odchodmi migrantov a pred vstupom džihádistov do konfliktu.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
