ISTANBUL. Militanti zo Strany kurdských pracujúcich (PKK) tvrdia, že pri nedeľňajšom útoku a následných zrážkach na juhovýchode Turecka zabili 31 tureckých vojakov.
Vyplýva to z pondelkového oznámenia, ktoré priniesla tlačová agentúra blízka PKK.
Agentúra ANF s odvolaním sa na kurdských povstalcov uviedla, že medzi mŕtvymi je aj armádny podplukovník, pričom zranenia utrpelo ďalších šesť vojakov, no konečný počet obetí môže byť ešte vyšší, píše agentúra Reuters.
K najkrvavejšiemu útoku PKK od júlového ukončenia dvojročného prímeria s tureckou vládou došlo v nedeľu v oblasti pri obci Daglica v provincii Hakkari, neďaleko hranice s Irakom, kde militanti napadli vojenský konvoj.
Prečítajte si tiež:
Mier s Kurdmi skončil, Turci bojujú aj proti nim
PKK tiež utrpela straty Turecké vojenské velenie informovalo, že lietadlá tureckej armády v pondelok bombardovali pozície PKK. Išlo o odvetu za útok kurdských ozbrojencov, informovala agentúra Reuters.
Podľa Reuters tak šlo o útok s najvyšším počtom obetí od júla, keď vzájomné útoky ukončili prímerie uzavreté medzi vedením kurdských povstalcov a vládou v Ankare.
PKK priznala, že pri útoku na vojenský konvoj tiež utrpela straty, pričom počet svojich obetí nespresnila. Podľa komuniké PKK výbuch po domácky vyrobenej nálože vážne poškodil dve z obrnených vozidiel PKK.
Turecká armáda do odvetnej operácie nasadila dve stíhačky F-16 a dva stroje typu F-14, ktoré zasiahli trinásť cieľov PKK.
Operácia počas pondelka podľa Reuters pokračovala - vrtuľníky vysadzovali špeciálne jednotky v hornatom regióne pri irackej hranici, pokým bezposádkové lietadlá vyhľadávali terče pre nálety.
Nová vlna násilia Nová vlna násilností v Turecku vypukla v politicky nestabilnej situácii, keď sa na základe výsledkov parlamentných volieb zo 7. júla nepodarilo vytvoriť koaličnú vládu a vedenie krajiny rozhodlo, že 1. novembra sa budú konať predčasné voľby.
Od obnovenia násilností prišlo o život zhruba 900 príslušníkov PKK, viac ako 70 vojakov a policajtov a 12 civilistov.
PKK je v Turecku, Spojených štátoch a Európskej únii považovaná za teroristickú organizáciu. Jej boj za nezávislý kurdský štát si od svojho začatia v roku 1984 vyžiadal viac ako 40-tisíc obetí na životoch.
Kurdské vedenie neskôr svoj pôvodný cieľ - vyhlásenie nezávislého štátu - zredukovalo na žiadosť o poskytnutie väčšej miery politickej autonómie od vlády v Ankare.
