KÁTHMANDÚ, BRATISLAVA. Už sú to štyri mesiace a Maili Pariyarová stále žije v stane. Hovorí, že z pomoci, ktorá prúdila po ničivom zemetrasené na konci apríla, dostala len potraviny a materiál na stan. To všetko od humanitárnych organizácií, od vlády nedostala nič.
Živí sa tým, že šije peňaženky, ktoré potom predáva na ulici. „Stratili sme všetko, sme zúfali,“ hovorí pre Reuters. „Ako dlho ešte máme čakať na pomoc?“
Desať percent ľudí v stanoch
V podobnej situácii je mnoho ľudí, podľa OSN až tri milióny Nepálčanov, desať percent populácie tejto himalájskej krajiny, potrebuje prístrešok, potraviny a základné lekárske potreby.
Dva mesiace po zemetrasení, ktoré zabilo asi osem tisíc ľudí a zničilo veľkú časť hlavného mesta Káthmandú, sa pritom zdalo, že pomoc zvonku je na ceste. Zahraničné štáty sľúbili pomoc vo výške 3,6 miliardy eur. Z tejto sumy sa však ešte nič nevyčerpalo.
