TEXT: Pavol Štrba
T o miesto sa za mesiac zmenilo na nepoznanie. Dnes už budapeštianska hlavná železničná stanica Keleti nepripomína centrum európskej metropoly, ale skôr blízkovýchodný utečenecký tábor.
Nespočetné množstvo ľudí sa v jej okolí tlačí na dekách, provizórnych matracoch, tí šťastnejší sa pred slnkom skrývajú vo svojich stanoch.
Sú to migranti zo Sýrie, Afganistanu a Iraku a dnes ich je na Keleti utáborených viac ako 1500. Väčšina z nich utiekla pred islamistami. Ich cieľom nie je Maďarsko, ale Nemecko. Nejde však o takzvaných ekonomických migrantov. Už na prvý pohľad je jasné, že tí ľudia utiekli len preto, aby si zachránili holé životy.
Aj preto ide spravidla o celé a často mnohogeneračné rodiny. S malými deťmi, ktoré po stanici a jej okolí behajú v plienkach, ale aj starcami, ktorí sa pri chôdzi opierajú o svoje palice.
Maďari im pomáhajú, ako vedia
Asi štvorročná Sýrčanka Batul sa len pár metrov od vstupu do Keleti hrá s bublifukom. Príliš jej to nejde a keď z jej bublifuku aj s našou pomocou vyjdú prvé skutočne veľké bubliny, Batul sa konečne začne usmievať. Oblečené má disneyovské tričko s princeznami. Prstom nám ukazuje, na ktorú z nich sa podobá najviac.
Sýrske dievčatko si zrazu kamsi odbehne a o pár sekúnd sa vráti. V ruke drží jablko, chce nám ho dať. Za jej chrbtom sa objaví usmievavý štyridsiatnik, asi jej otec.
Spolu s Batul na nás nalieha, nech si to jablko vezmeme a neurazíme jeho dcéru. Nevieme, čo máme robiť. Jablko napokon dáme sýrskemu chlapcovi, ktorý sa poňho celý čas načahuje.
S chuťou sa do neho zahryzne.
O malých Sýrčanov sa starajú maďarskí dobrovoľníci. FOTO - TASR/AP
Malých detí ako je Batul sú dnes v okolí stanice stovky.
