Praha 30. januára (TASR) - Spisovateľ, dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, osobnosť novembra 1989, posledný československý a prvý český prezident Václav Havel po takmer 13 rokoch opúšťa Pražský hrad. Prezident Václav Havel sa už 3. februára ráno prebudí ako exprezident a občan Václav Havel, ktorý sa podľa všetkých vyjadrení momentálne najviac teší na to, že si oddýchne.
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine, ktorá bola úzko spätá s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 30. rokov. Kvôli tomu mu komunisti po ukončení povinnej školskej dochádzky v roku 1951 nedovolili ďalej študovať. Mladý Václav Havel tak v prvej polovici 50. rokov nastúpil do učenia za chemického laboranta a zároveň večerne absolvoval gymnázium. Kádrové dôvody mu zabránili v štúdiu na vysokých školách humanitného zamerania a tak začal študovať na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického, ktorú ale po dvoch rokoch opustil.
Václava Havla výrazne ovplyvnili kultúrne tradície jeho rodiny a odjakživa inklinoval k divadlu. Po návrate z dvojročnej vojenskej základnej služby začal pracovať ako javiskový technik, najskôr v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí. V rokoch 1962 až 66 sa mu podarilo diaľkovo vyštudovať dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení.
V roku 1956 Václav Havel zažil osudové stretnutie s Olgou Šplíchalovou, s ktorou sa veľmi zblížili. Po ôsmich rokoch nasledovala svadba a manželia Havlovci spolu absolvovali najťažšie životné skúšky. Olga stála po jeho boku počas všetkých problémov s komunistickým režimom až po november 1989 a cestu na Hrad. Samotný Havel ju označil za svoju nenahraditeľnú životnú oporu a jej smrť v roku 1996 niesol veľmi ťažko.
Václav Havel začal publikovať články a štúdie v najrôznejších literárnych a divadelných periodikách. Divadlo Na zábradlí uviedlo jeho prvé divadelné texty a nezabudnuteľné miesto tu mala práve Záhradná slávnosť. Predstavenie sa stalo súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti 60. rokov a občianskej sebauvedomovanie vyvrcholilo v roku 1968 Pražskou jarou. Havel v tom čase napísal aj ďalšie hry ako Vyrozumenie (1965), či Sťažená možnosť sústredenia (1968).
Po potlačení Pražskej jari a príchode vojsk bývalej Varšavskej zmluvy sa Havel netajil odporom k politickej represii počas komunistickej normalizácie. V roku 1975 napísal prezidentovi Gustávovi Husákovi otvorený list a vyvrcholením jeho činnosti bolo v roku 1977 publikovanie Charty 77. Havel bol jedným zo zakladateľov iniciatívy Charta 77 a jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Jeho občianske postoje ho dostali trikrát do väzenia, kde strávil spolu päť rokov. Úrady nedovolili publikovanie Havlových textov, ich kompletné vydanie umožnilo nemecké nakladateľstvo Rowohlt pri Hamburgu.
V druhej polovici 80. rokov bol aj v československej spoločnosti citeľný nárast otvorenej nespokojnosti s vedením štátu. K petícii Niekoľko viet, ktorej bol Havel spoluautorom, v roku 1989 sa prihlásili desaťtisíce ľudí. Spoločenské zmeny odštartovala pokojná demonštrácia študentov 17. novembra 1989, ktorú komunisti tvrdo potlačili na Národní tříde v Prahe.
Václav Havel sa stal vedúcim predstaviteľom novovzniknutého Občianskeho fóra, ktoré sa usilovalo o zásadné politické zmeny. Federálne zhromaždenie napokon 29. decembra zvolilo Václava Havla československým prezidentom. Ako prezident prisľúbil, že krajinu dovedie k slobodným voľbám, čo sa aj v lete 1990 stalo. Nové Federálne zhromaždenie 5. júla 1990 druhýkrát zvolilo prezidentom Václava Havla, ktorý si za svoje postoje počas rokov totality získal postavenie uznávanej morálnej autority ako doma, tak aj vo svete.
Počas druhého funkčného obdobia sa prehlbovali rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou o budúce štátoprávne usporiadanie. Havel bol zástancom federatívneho štátu, ale po voľbách v roku 1992 bola dohoda politických reprezentácií Čechov a Slovákov nemožná a spory vyústili do rozdelenia Česko-Slovenska. Vo voľbách prezidenta 3. júla 1992 už Havel nezískal dostatok poslaneckých hlasov a z funkcie československého prezidenta odstúpil 20. júla 1992. Na niekoľko mesiacov sa potom stiahol z verejného života. Neskôr v čase smerovania k vytvoreniu dvoch samostatných štátov potvrdil ochotu uchádzať sa o funkciu českého prezidenta a 26. januára 1993 ho poslanci zvolili za prvého českého prezidenta.
Jeho manželka Olga Havlová sa na Hrade venovala hlavne charitatívnej činnosti. V roku 1990 založila Výbor dobrej vôle, ktorý sa orientoval na pomoc telesne a mentálne postihnutým. V januári 1996 podľahla ťažkej chorobe.
Rok 1996 bol pre Václava Havla veľmi ťažký: okrem straty manželky ho postihlo aj nádorové ochorenie pľúc a podrobil sa ťažkej operácii, pri ktorej mu odobrali polovicu pravého pľúcneho laloku. V zložitej životnej situácii mu bola oporou priateľka a herečka Dagmar Veškrnová. Ich vzťah v januári 1997, krátko po Havlovom prepustení z nemocnice, vyvrcholil svadbou.
Václav Havel sa stal druhýkrát českým prezidentom 20. januára 1998. Jeho funkčné obdobie sa končí 2. februára a Česká republika po jeho odchode z Hradu zostane bez prezidenta, pretože poslancom a senátorom sa v dvoch voľbách nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu. Prezidentské právomoci dočasne prevezmú premiér Vladimír Špidla (ČSSD) a predseda Poslaneckej snemovne Lubomír Zaorálek (ČSSD).
Václav Havel sa po odchode z úradu chystá najskôr predovšetkým oddychovať. Po niekoľkotýždňovej dovolenke ho čaká prezentácia knihy prejavov. "Pravdepodobne asi nebudem môcť z verejného života úplne odísť a moja povaha by mi to ani nedovolila," uviedol prezident už dávnejšie. Havel si plánuje otvoriť v Prahe kanceláriu a spolu s manželkou Dagmar budú pokračovať v aktivitách nadácie Vize ď97, ktorá sa zameriava na oblasť kultúry, onkológie, ľudských práv, vzdelávania mladých ľudí a ľudských práv. Václav Havel uvažuje aj o napísaní knihy reflexií o svojom pôsobení na čele štátu.
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) žab
