V Bratislave ste prednášali o nelegálnej migrácii. Špeciálne ste sa venovali prevádzačstvu. V súvislosti s prevádzaním ľudí sa ako nové epicentrum tejto trestnej činnosti čoraz častejšie spomína Turecko. Prečo práve Turecko?
"Prevádzačstvo nie je problém len Turecka, je to celosvetový problém – týka sa nielen krajín pôvodu, tranzitných štátov, ale aj konečných destinácií. Je to lukratívny zločin, ktorý sa realizuje nielen po mori, ale aj cez leteckú dopravu a po zemi. Je ho ťažké odhaliť, lebo spletitá sieť prevádzačov pohotovo reaguje na zmeny imigračných kontrol na hraniciach a, samozrejme, na dopyt."
Aká je momentálne najviac populárna cesta pre prevádzačstvo ľudí, migrujúcich z iných kontinentov do Európy za lepším životom?
"Najbežnejšia je určite cesta cez Stredozemné more, ktorá sa ďalej delí na západnú, vedúcu z Maroka do Španielska, centrálnu trasu z Líbye do Talianska, a v poslednom období najmä východnú – z Turecka cez more do Grécka, Macedónska, Srbska, Maďarska a ďalej do Europy. Na tejto trase v Grécku v roku 2014 zaznamenali 50-tisíc prechodov migrantov cez hranicu. Tento rok do Grécka prišlo už 150-tisíc migrantov, to znamená trikrát viac, než za posledný rok, a to ešte nie je koniec roka."
S akými extrémnymi prípadmi prevádzačstva sa stretávate vo svojej praxi?
"Rada by som vyzdvihla fenomén prevádzačstva cez sociálne siete. Počas stretnutí s migrantmi v Taliansku alebo Srbsku ma spočiatku prekvapilo, ako veľmi veľa informácií boli schopní nájsť na internete. Možno ste už započuli výraz Facebook smugglers (Facebookoví prevádzači), ktorí cez sociálne siete vedia sprostredkovať celý prechod cez more alebo ešte dalej.
Len nedávno v Belehrade na autobusovej stanici mi jedna mamička zo Sýrie ukázala v telefóne mapu s vyznačenými názvami miest, kadiaľ ísť z Damasku cez Turecko, Grécko a Balkán až do Nemecka. Informácie zamerané väčšinou na sýrskych migrantov sú v arabčine."
Takto môže vyzerať prevádzačstvo ako služba – transport osôb za účelom zisku.
"V mysliach ľudí sú prevádzačmi stále osoby, poznajúce cestičky v lese, ktorými cez hranicu prevádzajú migrantov. To, samozrejme, ešte stále existuje, dnes je však prevádzačstvo omnoho sofistikovanejšie, než kedysi. Zároveň sa však tento nelegálny transport ľudí cez hranicu s cieľom obohatenia prevádzača často realizuje za neľudských až nebezpečných podmienok, migrujúcej rodine môže hroziť aj smrť.
Naša organizácia IOM realizuje projekt Missing Migrants (Nezvestní migranti), lebo nechceme, aby zomieranie ľudí ostalo bez povšimnutia. Chceme upriamiť pozornosť na to, že ľudia na ceste za slobodou, bezpečnosťou, nádejou na lepší život pre svoje deti, zomierajú – v Stredozemnom mori, v Bengálskom zálive, alebo na saharskej púšti."
