V Indonézii ho považujú za „mäso“ chudobných. Nesmie chýbať pri žiadnom obede či večeri. Avšak – nie je indonézsky.
V indonézskom meste Tanjung je jedným z hlavných výrobcov tempehu Mus. Spolu s manželkou a ďalšími troma pomocníčkami vyrobia každý deň 250 kilogramov sójového syra.
Najprv sójové bôby uvaria, potom ich v stroji ošúpu a premyjú. Pridajú do nich japonské baktérie, zabalia ich do plastového obalu a umiestnia do poličiek. „Tu stoja tri dni, kým nevznikne tempeh,“ vraví majiteľ továrne, ktorá vyrába najmä pre miestnych.
Presvedčila ich vláda
Vyrába však z americkej sóje. „Vláda presvedčila farmárov, aby vyrábali z americkej,“ vraví Eka, ktorý ma sprevádza po továrni.
Keď Indonézia v čase finančnej krízy v rokoch 1997 a 1998 prijala pôžičku od Medzinárodného menového fondu, na oplátku okrem iného, sľúbila znížiť dovozové tarify na potraviny maximálne na päť percent.
