MOSKVA, BRATISLAVA. Keď ruský súd po dvadsiatich minútach pojednávania prečítal rozsudok, obaja odsúdení, stojac za mrežami v súdnej sieni, začali posmešne spievať ukrajinskú hymnu.
Súd v ruskom Rostove nad Donom v utorok uznal 39-ročného ukrajinského režiséra Olega Sencova za vinného z terorizmu a vymeral mu 20-ročný trest. Sencovov kolega Alexander Kolčenko dostal polovicu. Obaja sa plánujú odvolať.
Chceli zničiť Lenina
Sencov, rodák z Krymu, dlhodobo podporoval protesty na kyjevskom majdane. Po anektovaní Krymu viackrát kritizoval kroky Ruska. Keď v máji 2014 niesol jedlo ukrajinským vojakom, ktorí boli zabarikádovaní na svojich vojenských základniach na Kryme, zadržali ho agenti ruskej tajnej služby.
Podľa agentúry RIA Novosti odsúdili Sencova za založenie teroristickej skupiny na pokyn ukrajinských radikálov z Pravého sektora, za organizáciu teroristického útoku aj za snahu o ilegálne získanie výbušnín.
Podľa súdu obvinení zapálili kanceláriu strany Spoločné Rusko na Kryme a chceli do vzduchu vyhodiť sochu Lenina. Obaja obvinenia odmietajú: „Považujem ich za politické a sfalšované,“ povedal Sencov.

Súd s týraním
„Tento súd zapadá do vojny ruskej propagandy proti Ukrajine a zaváňa zinscenovanými procesmi proti disidentom zo stalinovskej éry,“ tvrdí Heather McGillová z eurázijskej pobočky Amnesty International. Podľa Amnesty bol súd plný pochybení vrátane správ o mučení svedkov. Podľa BBC však vyšetrovatelia tvrdili, že jazvy nesvedčia o mučení, ale o Sencovovom masochizme.
Na Sencovovo odsúdenie zareagoval na Twitteri aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. „Buď silný, Oleg. Príde čas, keď tí, ktorí organizovali tento takzvaný proces, budú sedieť na lavici obžalovaných,“ napísal.
Podpora od filmárov
Sencov sa stal známym po tom, čo v roku 2011 nakrútil film Gamer o chlapcovi, ktorý svoje dni trávi pri počítačových hrách. Film zaradili do výberu viaceré svetové filmové festivaly. Aj preto jeho zatknutie pobúrilo filmársky svet.
Na festivaloch sa protestovalo prázdnymi stoličkami aj petíciami. „Skvelí filmári ako Pedro Almodóvar, Ken Loach, Agnieszka Holland či Volker Schlöndorff napísali list Vladimirovi Putinovi. Vyzývali sme na nestranný proces, aj aby sa zverejnili okolnosti jeho zadržania,“ povedal v rozhovore pre SME prezident Európskej filmovej akadémie Mike Downey.
„Žalobcovia nezverejnili žiaden solídny dôkaz o vine obžalovaných,“ povedala pre Rádio Slobodná Európa Natalja Kaplanová, moskovská novinárka a Sencovova sesternica. Dôkazy o Sencovovej vine sú založené podľa BBC na výpovediach dvoch svedkov, ktorých už ruský súd odsúdil.
V minulotýždňovej záverečnej reči Sencov hovoril najmä o propagande, ktorej veria dve tretiny Rusov: „Prajem si, aby sa tá zvyšná tretina, informovaná časť Rusov, naučila nebáť sa.“
Sencov má odstrašiť Putinových kritikov
Odsúdenie ukrajinského filmára pripomína sovietske časy, tvrdí ukrajinský aktivista JEVHEN FEDČENKO, ktorý sa zaoberá ruskou propagandou.
Aká je v ukrajinskej spoločnosti atmosféra v súvislosti s odsúdením Sencova?
„Cítiť obrovské rozhorčenie. Týmto krokom Rusko ešte viac poškodzuje vzťahy s Ukrajinou. Demonštruje to tiež fakt, že Moskva chce ďalej trestať akékoľvek názorové prúdy, ktoré sú v rozore s oficiálnym stanoviskom.“
Je Sencovov prípad ojedinelý?
„Nie, Sencov je len jedným z mnohých Ukrajincov, ktorých uniesli a zadržali. Niektorí z nich skončili už aj pred 'súdom'. V tomto prípade by som úmyselne použil úvodzovky. Lebo ako vidíme aj po tomto verdikte, nebol to skutočný súd, bola to len paródia na súd.“
Rusko tvrdí, že Sencov bol terorista. Dá sa ukrajinský režisér považovať za politického väzňa?
„Absolútne. Dôvody, prečo ho odsúdili, boli čisto politické. Stačilo, že nesúhlasil s ruskou okupáciou Krymu. Súd zjavne prebehol na politickú objednávku. Od začiatku sme vedeli, že bude odsúdený.“
Snaží sa týmto Rusko vyslať nejaký signál dovnútra spoločnosti?
„Ten odkaz je takýto: Každý, kto sa opováži byť v opozícii, a to aj v hocijakej okrajovej veci, bude potrestaný. Ak nesúhlasíte s tým, čo robí Putinov režim, zaplatíte za to. V tomto vidím paralelu medzi Ruskom a niekdajším Sovietskym zväzom.“
Pavol Štrba