Londýn 13. júla (TASR) - Štvrť Islington na severe Londýna považujú Briti za ľavicovo orientovaný Notting Hill a jej údajne typický obyvateľ sa už prebojoval i do jazykových slovníkov. Klišé o "Islingtončanoch" hovorí, že čítajú hlavne denník Guardian a ako príslušníci liberálnej strednej vrstvy patria zrejme k vzdialeným príbuzným palácových alebo kaviarenských revolucionárov z Európy. V tridsiatych rokoch 20. storočia ich predkov opísal istý Eric Blair slovami: "Mladí boľševickí snobi, ktorí sa v priebehu piatich rokov najskôr dobre oženia a konvertujú na katolíckou vieru..."
V Islingtone býval aj Tony Blair, kým sa v roku 1997 ako novopečený premiér neodsťahoval do oficiálnej rezidencie na Downing Street. Oveľa známejším obyvateľom tejto štvrte je autor však stále spomínanej charakteristiky, Eric Blair, ktorý pod pseudonymom George Orwell v Islingtone prepisoval v rokoch 1946 až 1948 svoju knihu Zvieracia farma a spriadal pochmúrne vízie o totalite fiktívneho roku 1984.
Do tejto štvrte zasiahla aj druhá svetová vojna. Turistickí sprievodcovia radi vodia skupiny zvedavcov na miesta, kde do georgiánskej architektúry vletela nemecká raketa. A práve v čase, keď Orwell dochádzal do práce v redakcii denníka Tribune metrom, sa ľudia v tejto štvrti ukrývali v podzemí pred náletmi, ulice boli obložené vrecami s pieskom a všetko pôsobilo veľmi depresívne.
Aleje listnatých stromov, ktoré si to všetko pamätajú, lemujú aj bývalé ihrisko. "Tu sa po smrti svojej manželky novinár Orwell hrával so svojim adoptívnym synom Richardom Blairom," vysvetľuje sprievodca Peter Powell, ktorý v tejto štvrti tiež býva.
"Bývalo tu také malé kúpalisko a v rodinnom albume Blairovcov by ste našli fotografie ako sa tu George s Richardom máčali. Smeje sa na nich od ucha k uchu," dodáva.
Orwellov adoptívny syn Richard je totiž Petrovým susedom a najradšej vraj spomína na vôňu otcovho tvídového saka nasiaknutého cigaretovým dymom. "Ani kvôli tuberkulóze a hrdlu, ktorému prestrelili v občianskej vojne v Španielsku, Orwell nikdy fajčiť neprestal," spomína sprievodca na záhradke domu, kde Orwellovci cez vojnu pestovali zemiaky.
V islingtonskom kníhkupectve samozrejme nechýba biografia autora, ktorého životopisci považujú za svedomie jednej generácie. Na dobových fotografiách tento muž s fúzami úsmevmi šetrí, a ak sa vôbec usmeje - jeho úsmev pôsobí placho a trochu nútene. "V päťdesiatke má každý tvár, akú si zaslúži," napísal Orwell, ktorý sa päťdesiatky nikdy nedožil, vo svojich esejach.
Na stanici metra Highbury Islington sú dnes namiesto vriec s pieskom policajné bezpečnostné kamery. Presne ako to Orwell predpovedal. Chodby podzemnej dráhy však ani trochu nepripomínajú ponuré uličky okolo "ministerstva pravdy" Veľkého brata. Našťastie.
12 lb juh
