Životopisy slovenských osobností ocenených štátnym vyznamenaním ČR

BRATISLAVA 29. januára (SITA) - Prezident Českej republiky Václav Havel udelil štátne vyznamenania ČR
11 slovenským osobnostiam.

Rad Bieleho leva I. triedy
za mimoriadne zásluhy v prospech Českej republiky

Alexander Dubček
in memoriam
(27. 11. 1921 - 7.11. 1992)

Československý politik, aktívny účastník Slovenského národného povstania, od roku 1949 pôsobil v rôznych funkciách aparátu Komunistickej strany Československa, od roku 1963 bol členom prezídia KSČ. Počas Pražskej jari prvý tajomník KSČ. Medzinárodne najpopulárnejší predstaviteľ Pražskej jari, symbol ”socializmu s ľudskou tvárou”. Po auguste 1968 bol najskôr sovietskymi silami internovaný, postupne zbavovaný funkcií, v roku 1970 vylúčený z KSČ. Do politiky sa vrátil v rokoch 1989 -1992 ako predseda Federálneho zhromaždenia. Zomrel na následky autohavárie.

Rad Bieleho leva I. triedy
za mimoriadne zásluhy v prospech Českej republiky

Generálmajor v.v. Ing. Anton Petrák
(14. 4. 1912)

Absolvent Vojenskej akadémie v Hranicích na Morave, poručík 39. pešieho pluku v Bratislave. V roku 1939 opustil Slovenskú republiku a odišiel do Veľkej Británie, kde absolvoval parašutistický výcvik. Na vlastnú žiadosť bol zaradený do špeciálneho kurzu na prípravu pre inváziu do Európy. Vo funkcii veliteľa roty sprievodných zbraní sa spolu s brigádou vylodil v roku 1944 pri Dunkerque. Vyznamenaný československým i britským vojnovým krížom. Po roku 1948 nastúpil do útvaru v Žatci, čoskoro bol však predvolaný na výsluch ŠtB, nasledovali domové prehliadky, degradácia, vylúčenie z armády a odsúdenie najskôr na päť mesiacov za nedbalé uchovávanie vojenského tajomstva, potom na dva roky do pracovného tábora Mírov. Po prepustení z Mírova pracoval na Slovensku ako robotník. Znovu bol zatknutý v roku 1958 a v procese s tzv. Karvašovou skupinou obvinený z pokusu o rozbitie štátneho zriadenia a odsúdený na päť rokov. V máji 1960 bol prepustený na amnestiu. Od roku 1965 pracoval ako prekladateľ. 28. októbra 1990 bol povýšený na generálmajora. Zapojil sa do vyhľadávania bývalých vojakov zo západného frontu, aby im od britskej Air Bridge Association pomohol získať jednorazovú finančnú pomoc. 2. apríla 1996 mu bol udelený Rad britského impéria a v tom istom roku prevzal z rúk prezidenta SR Rad Ľudovíta Štúra II.stupňa.

Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy
za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva

Miroslav Kusý
(1.12.1931)

Absolvoval Filozofickú fakultu UK, pracoval na FF UK, ministerstve školstva a ako asistent a potom profesor na FF UK v Bratislave. V roku 1968 bol vedúcim ideologického oddelenia ÚV KSS, v roku 1970 vylúčený z KSČ, perzekvovaný, najmä po podpise Charty 77. V roku 1989 uväznený a odsúdený ako člen ”Bratislavskej päťky”, z väzby prepustený po 17. novembri 1989. V rokoch 1989 -1990 riaditeľ Federálneho úradu pre tlač a informácie v Prahe, 1990 rektor UK v Bratislave, v rokoch 1991-1992 vedúci Kancelárie prezidenta ČSFR v Bratislave, od roku 1990 poslanec Slovenskej národnej rady za VPN, člen predsedníctva SNR. Starosta Obce sokolskej, prezident Nadácie Milana Šimečku, člen predsedníctva Nadácie Charty 77. Z diela: Úvod do filozofie (1982), Marxistická teória poznania (1963), Marxistická filozofia (1967), Filozofia politiky (1967), Inštitucionálna revolúcia (1968), Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1983, Toronto, spolu s Milanom Šimečkom), Na vlnách Slobodnej Európy (1990), Zakázané písomnosti (1990), Eseje (1991).

Medaila Za zásluhy 1. stupňa

Peter Dvorský
(25. 9. 1951)
za vynikajúce umelecké výsledky

Slovenský spevák, od roku 1972 sólista opery Slovenského národného divadla v Bratislave, od roku 1977 stály hosť viedenskej Staatsoper, od roku 1977 vystupuje v Metropolitnej opere, od roku 1978 v milánskej La Scale, od roku 1978 v londýnskej Covent Garden, početné ďalšie vystúpenia na popredných svetových operných scénach (moskovský Boľšoj teatr, Salzburg). Svetovo známy tenorista (Lenský v Evženovi Oneginovi, Alfréd v Traviate, Rudolf v Bohéme, Vojvoda v Rigolettovi ...).

Emília Vášáryová
(18. 5. 1942)
za vynikajúce umelecké výsledky

Slovenská herečka, v rokoch 1963 -1964 členka Novej scény Bratislava, od roku 1964 Slovenského národného divadla Bratislava. Predstaviteľka charakterových postáv, tragických, tragikomických a komediálnych. Hrala vo filmoch: Až přijde kocour, Námestie sv. Alžbety, Lidé z maringotek, Polnočná omša, Drak sa vracia, Medená veža, Modré z neba, Pelíšky, spolupracuje s rozhlasom. Z divadelných postáv: Salome (P.O.Hviezdoslav, Herodes a Herodias, 1970), Katarína (A.N.Ostrovskij, Búrka, 1972), Ranevská (A.P.Čechov, Višňový sad, 1995). V súčasnosti hrá v mnohých hrách v SND: Tančiareň, Stoličky (Dosky 2000), Vládca Oidipus, Divadelná komédia, Majstrovské lekcie Marie Callas, účinkuje v pražskom Činohernom klube a v Divadle na zábradlí. Svoj nevšedný talent uplatnila i v televízii: Mário a kúzelnik, Buddenbrookovci, Balada o siedmich obesených, Parížski mohykáni, Červené víno, Peter a Lucia, Sesternica Beta.

PhDr. Ľubomír Lipták CSc.
(26. 4. 1930)
za vynikajúce vedecké výsledky

Historik a publicista. V rokoch 1948 -1952 študoval na Vysokej škole politických a sociálnych vied v Prahe, od roku 1952 pôsobil v Historickom ústave SAV ako vedecký pracovník. Počas normalizácie nesmel publikovať, pracoval v Slovenskom národnom múzeu. V roku 1990 sa vrátil do Historického ústavu SAV, kde pôsobil do roku 1997. Je autorom kníh Slovensko v 20. storočí a Storočie dlhšie ako sto rokov, za ktorú dostal Cenu Dominika Tatarku za rok 1999. Svojou výskumnou, organizačnou a publikačnou činnosťou sa podstatným spôsobom podieľal na zaradení slovenskej historiografie do medzinárodného kontextu.

Lászlo Szigeti
(26. 5. 1949)
za vynikajúce umelecké výsledky

Maďarský spisovateľ, publicista a dramaturg žijúci v Dunajskej Strede. V roku 1989 spoluzakladal Maďarskú nezávislú iniciatívu, stal sa členom Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu. V roku 1991 spoluzakladateľ a riaditeľ bratislavského vydavateľstva Kalligram. Je predsedom redakčnej rady denníka Új Szó a zodpovedným redaktorom mesačníka OS. Autor publicistickej zbierky Csendek útjain (Po stopách ticha), knihy rozhovorov s Bohumilom Hrabalom Kličky na kapesníku a spoluautorom (s maďarským spisovateľom Miklósom Mészolym) Párbeszédkísérlet (Pokus o dialóg). Podľa A. Michnika je nakladateľstvo Kalligram "...jeden zo symbolov strednej Európy...Kalligram...a osobne László Szigeti plní nezastupiteľnú úlohu pri formovaní súčasného myslenia a eliminovania napätia dnešnej doby. Kalligram predstavuje prinajmenšom takú hodnotu ako politická strana, ale strana proeuropská."

Ladislav Chudík
(27. 5. 1924)
za vynikajúce umelecké výsledky

Slovenský herec, v rokoch 1944 -1946 a od roku 1951 člen Slovenského národného divadla (v rokoch 1963 -1966 bol šéfom činohry), 1946-1951 člen Novej scény Bratislava, od roku 1949 pedagóg na bratislavskom konzervatóriu a od roku 1953 na VŠMU. V rokoch 1989 -1990 bol ministrom kultúry SR. Hral v množstve filmov (Nástup, 1952, Neporažení, 1956, Kapitán Dabač, 1959, Sokolovo, 1974, Putování Jana Amose, 1983), v televízii (primár Sova v seriáli Nemocnica na kraji mesta, 1978, 1981), nakrúcal v rozhlase, venuje sa umeleckému prednesu. Z divadelných postáv: Petruccio (W.Shakespeare, Skrotenie zlej ženy, 1946), Macbeth (W. Shakespeare, 1959), Quentin (A.Miller, Po páde, 1964), Herodes (P.O.Hviezdoslav, Herodes a Herodias, 1970), Gajev (A.P. Čechov, Višňový sad, 1995), a iné.

Martin Huba
(16. 7. 1943)
za vynikajúce umelecké výsledky

Slovenský herec a režisér, od roku 1976 člen Slovenského národného divadla. Predstaviteľ širokej škály postáv od klasiky k súčasnému repertoáru. Z divadelných postáv: Hamlet (W. Shakespeare, 1974), Andersen (P. O.Enquist, Zo života dážďoviek, 1988), Bruscon (T.Bernhard, Divadelník, 1999). Hral vo filmoch (Kuře melancholik, 1999, Musíme si pomáhat, 2001). Od konca 80. rokov režíruje (A. P.Čechov, Višňový sad, 1996), a to i v českých divadlách (Divadlo Na zábradlí, Divadlo v Dlouhé, Letní shakespearovské hry na Pražském hrade).

Milan Lasica
(3. 2. 1940)
za vynikajúce umelecké výsledky

Slovenský herec, režisér, dramatik a textár. V rokoch 1964 - 67 bol dramaturgom Československej televízie, potom získal angažmán v Divadelnom štúdiu Bratislava, v kabarete Večerní Brno a v rokoch 1978-1989 na Novej scéne v Bratislave. Od roku 1990 bol riaditeľom Štúdia S v Bratislave. Spolu s Júliusom Satinským vytvoril dvojicu intelektuálnych komikov, bol spoluautorom scénok, dialógov a celovečerných programov, v ktorých rozvíjali formou improvizácie autorské herectvo (Večery pre dvoch, 1966, Nečakanie na Godota, 1967, Deň radosti, 1986, Kam na to chodíme, 1991). Je autorom kníh Bolo nás jedenásť (1985), Piesne o ničom (1989), LaS - Súborné dielo. Z divadelných postáv: Don Juan (Moliére, 1987), Čičikov (N.V.Gogoľ: Mŕtve duše, 1988), Cyrano (E. Rostand, 1993), Pán (M. Kundera: Jakub a jeho pán, 1993). V divadle sa podpísal pod réžiu Lazariáda (J. Radičkov, 1987), Veľvyslanec (S. Mrožek, 1991), Hlava Medúzy (B. Vian, 1992, 1996). Ako herec sa predstavil vo filmoch Samorost, 1983, Vážení přátelé, ano, 1989, Saturnin, 1994, Výchova dívek v Čechách, 1997, účinkoval aj v televízii a rozhlase, je autorom viacerých prekladov divadelných hier.

Július Satinský
in memoriam
(20. 8. 1941 - 29. 12. 2002)
za vynikajúce umelecké výsledky

Slovenský herec, dramatik, prekladateľ, scenárista. V rokoch 1964 -1967 dramaturg Československej televízie, 1967-1971 bol členom Divadelného štúdia v Bratislave, v rokoch 1971-1972 pôsobil v kabarete Večerní Brno, od roku 1972 na Novej scéne v Bratislave. Komediálny herec, spolu s Milanom Lasicom vytvoril dvojicu intelektuálnych komikov, spoluautor scénok, dialógov a celovečerných programov, v ktorých rozvíjali formou improvizácie autorské herectvo (Večery pre dvoch, 1966, Nečakanie na Godota, 1967, Deň radosti, 1986, Kam na to chodíme, 1991). Je autorom kníh Moji milí Slováci (1991), Šľak ma ide trafiť (1994), Rozprávky uja Klobásu (1996), LaS - Súborné dielo (1996-1998), Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou (2002). Z divadelných postáv: Lockit (J. Gay: Žebrácká opera, 1980), Stalin (G. Salvatore, 1990), Jakub (M. Kundera: Jakub a jeho pán, 1993). Hral vo filmoch (S tebou mě baví svět, 1982, Tři veteráni, 1983, Prodavač humoru, 1984), účinkoval v televízii, rozhlase, je autor viacerých prekladov divadelných hier.

sy;bl

Životopisy slovenských osobností ocenených štátnym vyznamenaním ČR

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

Životopisy slovenských osobností ocenených štátnym vyznamenaním ČR

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Sportnet

Už ste čítali?