SME

V sieťach na severovýchode Austrálie zahynulo vyše 600 žralokov

Žraloky uhynuli v období medzi júlom 2014 a júnom 2015.

(Zdroj: Ilustračné SITA/AP)

SYDNEY. Ochranné siete a háky umiestnené pri pobreží severovýchodného austrálskeho štátu Queensland mali v priebehu jedného roka za následok úhyn 621 žralokov, uvádza sa v správe austrálskeho Programu na ochranu pred žralokmi (SCP), ktorú cituje agentúra DPA.

Zachytávanie žralokov

Organizácia SCP funguje už 53 rokov a zaoberá sa ochranou 82 pláži v Quenslande, o zníženie počtu žralokov jej ale nejde.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Cieľom programu nie je zníženie populácie žralokov. Navrhnutý bol výlučne na to, aby zachytával žralokov v blízkosti obľúbených pláží," uviedol queenslandský minister rybolovu Bill Byrne, ktorého cituje internetový denník Brisbane Times.

SkryťVypnúť reklamu

Žraloky v uvedenom počte uhynuli v období medzi júlom 2014 a júnom 2015. Ochrana pred nimi bola zároveň účinná, keďže v tomto období v Queenslande v dôsledku žraločieho útoku nik neumrel.

Kritika verejnosti

Program SCP si však napriek tomu vyslúžil istú kritiku verejnosti, keďže okrem žralokov sa jeho obeťami stali aj iné morské živočíchy - veľryby, delfíny či korytnačky. Byrne v súvislosti s tým vyhlásil, že hoci sa v priebehu posledných 20 rokov chytilo do sietí 52 veľrýb, až 48 z nich sa podarilo vrátiť živé do mora.

Nad najvhodnejšou a nie smrtiacou metódou, ako žraloky odohnať od pobrežia, premýšľajú aj odborníci v susednom austrálskom štáte Nový Južný Wales.

Na riešenie situácie ich vyzývajú aj miestni surfisti. V roku 2015 tu totiž došlo k sérií žraločích útokov, pri ktorých zahynul jeden surfista.

Morské živočíchy

Tomáš Taraba, minister životného prostredia.

Vodárenské spoločnosti podľa ministra financujú oblasti, ktoré s vodou nesúvisia.


SITA 9
Ilustračné foto

Nová Kaledónia zaznamenala v ostatných rokoch nárast počtu útokov žralokov.


TASR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 065
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 580
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 216
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 441
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 610
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 599
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 275
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu