BRATISLAVA, SARAJEVO. Keď začiatkom tohto roka bosnianskeho umierneného imáma Selvedina Beganoviča jeden z miestnych moslimských radikálov takmer dobodal na smrť, o balkánskej krajine sa už vtedy hovorilo ako o jednom z hlavných európskych centier Islamského štátu.
Brutalitu radikálnej organizácie naposledy pocítilo aj susedné Chorvátsko. Jeho občana, 30-ročného Tomislava Salopeka egyptská odnož Islamského štátu minulý týždeň s najväčšou pravdepodobnosťou popravila.
To, že islamisti do tejto oblasti v poslednom čase čoraz hlbšie prenikajú, pred časom priznali aj lídri ďalších balkánskych krajín. Proti islamizácii Balkánu chcú bojovať spoločne.
Islamský štát tvrdí, že popravil chorvátskeho rukojemníkaČítajte
Umiernení aj radikálni
O Balkáne sa často hovorí ako o jedinej časti Európy, kde žijú takzvaní pôvodní moslimovia. Tí sú v porovnaní s tými západoeurópskymi zväčša umiernenejší a sekulárnejší. Bosna je však v tomto trochu špecifická. Žije v nej asi tritisíc prívržencov wahhábizmu, jednej z najradikálnejších odnoží sunnitského islamu.
Odborníci na problematiku tvrdia, že prakticky všetci z nich minimálne verbálne podporujú takzvaný moslimský kalifát v Iraku a Sýrii. Teda Islamský štát.
