TOKIO. Pohár saké, pohár vody a hor sa na samovražednú misiu. Tak vyzerali posledné sekundy pred útokom japonských letcov kamikadze pred sedemdesiatimi rokmi.
Len výnimočne títo piloti prežili, medzi nimi aj dnes 93-ročný Jošiomi Janaj. Hovorí: „Samovražedné misie japonských pilotov kamikadze nemožno porovnávať s teroristickými útokmi.“
Zo študovne do vojny
„14. mája 1945 o štvrtej hodine ráno sme na letisku Kanoja mali taký malý obrad, vypili pohár saké, pohár vody a vydali sa na misiu, z ktorej nebolo návratu,“ spomína na tradičný rituál letcov kamikadze pán Jošiomi Janaj.
Muž, ktorý pred viac ako sedemdesiatimi rokmi vymenil študovňu Keio univerzity za uniformu cisárskeho vojaka ochotného bojovať za svoju krajinu i panovníka.
„Chcel som, samozrejme, študovať, ale vzhľadom na vážnu situáciu na bojisku som vo svojich dvadsaťjeden rokoch nastúpil do armády k námorníctvu. Viete, naša spoločnosť vždy lipla na troch základných povinnostiach, na vzdelaní, platení daní a na vojenskej službe. A štúdium bolo dôvodom na odklad, inak sa do armády vstupovalo už v dvadsiatich rokoch,“ hovorí pán Janaj.
