Addis Abeba 13. júla (TASR) Medzinárodný tím vedcov objavil kosti a zuby najstaršieho doteraz známeho pračloveka. Skameneliny staré približne 5,2-5,8 milióna rokov ležali v údolí Afar v Etiópii.
Fosílie podľa vedcov nasvedčujú tomu, že moderný človek pochádza z lesov Afriky a nevyvinul sa v stepi, ako to tvrdí väčšina antropológov. Kosti sa dajú na rozdiel od šesť miliónov rokov starých pozostatkov "miléniového človeka", ktoré sa našli vlani v decembri, jednoznačne zaradiť do línie predchodcov človeka, píše Yohannes Haile-Selassie z Kalifornskej univerzity v najnovšom čísle britského odborného časopisu Nature.
Sánkovú kosť so zubmi našiel Haile-Selassie už v roku 1997. Po odkrytí ďalších úlomkov kostí sa dali nálezy priradiť druhu Ardipithecus, ktorý má jeden poddruh Ardipithecus ramidus kadabba. Tento pračlovek bol vysoký asi ako dnešné šimpanzy a chodil už vzpriamene. Dokazuje to kosť prsta, ktorá má tvar typický pre dvojnožcov.
Ardipithecus sa dá v ľudskom rodokmeni zaradiť hneď za bod, v ktorom evolúcia rozdelila odnože človeka a ľudoopov. Najnovšie nálezy podľa Haila-Selassia dokazujú, že k tomu došlo pred viac ako 5,5 miliónmi rokov.
Najstaršie skameneliny pred Ardipithekom, ktoré sa dali jednoznačne priradiť k hominidom, sú staré asi 4,4 milióna rokov. Francúzski vedci Birgit Senutová a Martin Pickford síce v decembri 2000 v Nairobi našli šesť miliónov rokov staré zvyšky tzv. miléniového človeka, ale niektorí vedci spochybňujú tvrdenia, že patria priamemu predchodcovi moderného človeka. Orrorin tugenensis, ako znie vedecké meno miléniového človeka, by mohol viesť aj k neskôr zaniknutej línii alebo priamo k opiciam.
Vek fosílií z Etiópie sa určil pomocou sopečných usadenín, v ktorých boli uzatvorené. Vedci použili špeciálnu metódu, ktorou sa meria koncentrácia plynu argón v hornine. Tento vzácny plyn je rádioaktívnym produktom rozpadu prírodného draslíka a postupne sa hromadí v horninách. "O veku skamenelín niet pochybností," tvrdí Giday Wolde Gabriel z Los Alamos National Laboratory v štáte Nové Mexiko.
Ďalší výskum usadenín ukázal, že tento predchodca moderného človeka musel žiť v relatívne vlhkom a lesnatom prostredí. Uvedené zistenie je v rozpore s rôznymi evolučnými modelmi, ktoré dávajú pôvod človeka do súvislosti s klimatickými zmenami a vznikom trávnatých stepí. Nález z Etiópie na druhej strane potvrdzuje hypotézu, že korene moderného človeka sú v Afrike.
