Bratislava 28. januára (TASR) - S nositeľmi mena Gašpar sa na Slovensku stretávame výnimočne.
Gašparovia sú flegmatici. Pôsobia dojmom, že sú nehybní a ťarbaví ako ich totemové zviera slon, ale pritom predbiehajú všetkých ostatných.
Títo muži by nevedeli žiť bez istého pevného cieľa, či už je z materiálnej, duchovnej, alebo ľudomilnej oblasti. Gašparovia si vždy razia cestu vpred, aj za cenu, že použijú nepravdy. Hrozia sa slabosti iných a márne by ste ich prosili o zľutovanie. Gašparovia majú vodcovského ducha a nezaťažujú sa humánnymi dôvodmi. Berú do úvahy skôr funkcie než ľudí, ktorí ich zastávajú.
V citovej oblasti požívačnosť hrá u Gašpara dôležitú úlohu. Hoci majú v sebe dosť citovosti, najavo dávajú len tie city, ktoré sa im uráči, a potom vyzerajú ako citovo zatvrdnutí sťa z kameňa, čo pôsobí dosť rušivo.
Niekedy potrebujeme poriadnu dávku odvahy, ba až sebazaprenia, aby sme sa zmierili s týmto slonom - Gašparom, ktorý idúcky všetko láme a drví, nedbajúc na vystrašené pokriky.
Hoci sú napospol striedmi, žijú životom náročným na vlastné zdravie. Aj oni ako každý majú slabé stránky, a to sú kosti a pečeň.
Ich obľúbené farby sú zlatá a hnedá, ochranné rastliny púpava a prvosienka, ochranné kamene krištáľ a ónyx.
