ANKARA, BRATISLAVA. Krvavý pondelok v Turecku, pri ktorom pri viacerých útokoch zahynulo deväť ľudí, z toho päť tureckých policajtov, ukázal, v akom napätí sa krajina nachádza. K väčšine útokov sa prihlásili Kurdi, ktorí majú s Tureckom spoločného nepriateľa - Islamský štát. Prečo sú Kurdi pre krajinu podobným problémom ako Islamský štát?
Kto sú vlastne Kurdi?
Kurdi sú etnickou skupinou na Blízkom východe, celkovo je ich asi 30 miliónov. Najviac ich žije na východe Turecka, milióny žijú aj na severe Iraku, v Iráne či v Sýrii. Autonómny región majú len na severe Iraku, v súčastnosti sú preto ohrozovaní postupom Islamského štátu. Kurdistanom ale nazývajú geopolitickú oblasť medzi Tureckom, Sýriou, Irakom a Iránom. Podľa AP sú väčšinou sunnitskí moslimovia.
Kedy vzniklo napätie medzi Tureckom a Kurdmi?
Kurdom v roku 1920 Turecko sľúbilo samostatný štát. O tri roky však bola dohoda porušená a hranice moderného Turecka zahŕňali aj oblasť, kde žijú Kurdi. Od osemdesiatych rokov požadovala nezávislosť na východe Turecka Strana kurdských pracujúcich (PKK). Turecko, USA aj NATO ju považujú za teroristickú organizáciu. Od roku 1984 zahynuli pri bojoch proti PKK podľa agentúry AP desaťtisíce ľudí. Dnes sa PKK snaží o autonómiu a väčšie práva.
V roku 1999 zadržali lídra strany Abdullaha Ocalana. Ten v posledných rokoch viackrát rokoval s tureckou vládou a dohodol prímerie. To začalo platiť v marci 2013, ozbrojenci z PKK sa stiahli a aj napriek početným útokom trvalo prímerie dva roky, píše International Business Times.
Turkey's Western allies hopes Erdogan had understood the gravity of the IS threat. He hasn't http://t.co/xEW1ILcIqUpic.twitter.com/lzCE62Gclc
— The Economist (@TheEconomist) August 10, 2015Aké majú postavenie Kurdi v tureckej politike?
