New York 27. januára (TASR) - Irak dodnes úprimne neakceptoval požiadavky rezolúcie OSN o odzbrojení. Uviedol to dnes na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku šéf Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN v Iraku (UNMOVIC) Hans Blix, ktorý 15-člennej BR OSN predložil prvú hodnotiacu správu o 60 dňoch inšpekcií v Iraku. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Mohamed El Baradei vzápätí konštatoval, že inšpektorom sa nepodarilo nájsť žiadne náznaky toho, že Irak obnovil svoj jadrový program, ani žiadne doklady o zakázaných jadrových aktivitách.
Bagdad podľa Blixa síce spolupracuje s inšpektormi v poskytovaní prístupu k požadovaným zariadeniam, chýba však hlbšia spolupráca týkajúca sa podstaty inšpekcií. Podľa neho nestačí len otvoriť dvere a sprístupniť miesta pre previerky, ale Irak musí aktívnejšie spolupracovať pri odhaľovaní svojich zbrojných možností.
Irak vo svojej 12.000-stranovej dokumentácii zdôrazňuje, že zničil všetku dokumentáciu týkajúcu sa programov vývoja biologických zbraní, a súbežne s dokumentmi údajne zničil aj samotné zbrane. Blix však upozornil, že o týchto úkonoch je potrebné mať účtovné doklady a všetku potrebnú dokumentáciu, no tie v Bagdade zjavne chýbajú.
"Na našu žiadosť o dokumenty sme dostali len 193 strán. To je všetko, čo vyprodukovali," povedal šéf UNMOVIC. Nedávne inšpekcie však podľa jeho slov odhalili škatuľu s 3000 stranami dokumentov, mnohé z nich sa týkali obohacovania uránu v súkromnom dome, čo podnietilo dohady o úmyselnom zatajovaní. Irak navyše stále nepovoľuje prelety prieskumných lietadiel U-2, ktoré by pomohli pri vyhľadávaní zbraní hromadného ničenia.
Podľa Blixovej správy zostali po 60 dňoch zbrojných inšpekcií v Iraku nezodpovedané tri otázky:
1. Koľko nedovoleného zbrojného materiálu zostáva nezdokladovaného a nedotknutého z čias vojny v Perzskom zálive (1991), prípadne aj po nej.
2. Čo, ak vôbec niečo, sa ilegálne zadovážilo alebo vyrobilo.
3. Ako môže svet v budúcnosti zabrániť výrobe alebo obchodu so zbraňami hromadného ničenia.
Blix poznamenal, že 12.000-stranová decembrová deklarácia irackej strany o zbraniach hromadného ničenia poskytla len o niečo viac informácií než starý materiál, ktorý inšpektori dostali už predtým.
Jednou z výnimiek je dokument o vzdušných silách, ktorý naznačuje, že Irak nevyúčtoval zhruba 6500 chemických rakiet. Vláde Saddáma Husajna sa tiež nepodarilo predložiť dôkaz, že zničil všetok antrax, ktorým Irak disponoval.
Inšpektori OSN, ktorí v Iraku pátrali po jadrových zbraniach a jadrových programoch, požiadali o predĺženie inšpekcií o niekoľko mesiacov. El Baradei uviedol, že iracký dokument, ktorý Bagdad predložil OSN, neobsahuje žiadne nové informácie o irackom jadrovom programe, a že inšpektorom sa nepodarilo nájsť žiadne náznaky toho, že Irak obnovil svoj jadrový program, ani žiadne doklady o zakázaných jadrových aktivitách. Šéf MAAE však súčasne uviedol, že inšpektori OSN požadujú od Iraku viac informácií o jeho snahách získať obohatený urán, ktorý je potrebný pre výrobu jadrových zbraní.
USA v reakcii na správu o odzbrojení Iraku uviedli, že nepriniesla žiadny dôkaz, že by Bagdad odzbrojoval v súlade s požiadavkami OSN. Blixova správa ukázala, že Bagdad nevyhovel požiadavkám OSN o odzbrojení a vlastní zbrane hromadného ničenia. Ako uviedol hovorca Ari Fleischer, proces zbrojných inšpekcií OSN v Iraku síce pokračuje, no tomuto procesu sa kráti čas. Fleischer však nenačrtol žiadny časový plán o tom, ako dlho by ešte inšpektori mohli v práci pokračovať, kým sa americký prezident George W. Bush rozhodne o spustení vojenskej operácie proti Bagdadu. USA však nebudú akceptovať, keby Irak iba čiastočne plnil požiadavky OSN.
Britský veľvyslanec pri OSN Jeremy Greenstock naznačil, že Veľká Británia podporí Nemecko a ostaté krajiny usilujúce sa poskytnúť inšpektorom OSN dostatočný čas na prácu v Iraku, avšak len do 14. februára. Tým, že Husajn spolupracuje s inšpektormi len naoko, no nie v samotnej podstate týkajúcej sa irackého zbrojného programu, "praktizuje zatajovanie," uviedol britský minister zahraničných vecí Jack Straw.
Zástupca čínskeho veľvyslanca pri OSN Čang Ji-šan dnes na pôde OSN uviedol, že väčšina členov BR OSN nevidí dôvod na to, prečo by sa mali skončiť inšpekcie OSN v Iraku a dúfa, že budú pokračovať.
Nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder očakáva, že Bezpečnostná rada OSN poskytne zbrojným inšpektorom viac času na uskutočnenie ich misie. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Jurij Fedotov pre agentúru Itar-Tass uviedol, že správa zbrojných inšpektorov je len dočasným súhrnom ich aktivít a neposkytuje Bezpečnostnej rade OSN dôvody na vydanie a schválenie novej rezolúcie.
Iracký veľvyslanec pri OSN Mohammed al-Dúrí vyhlásil, že Bagdad vyhovel všetkým požiadavkám OSN na odzbrojenie a plne spolupracoval so zbrojnými inšpektormi. Akékoľvek zostávajúce otázky, ktoré inšpektori majú, by mala vyjasniť pokračujúca iracká spolupráca, dodal al-Dúrí. "Sme naďalej pripravení aktívne spolupracovať, ako sme to robili doteraz, a odpovedať na akékoľvek pochybnosti," dodal.
