Na spomienke na zhodenie bomby sa hovorilo aj o tom, či by mala armáda zasahovať, aj keď nejde o obranu.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.
NAGASAKI, BRATISLAVA. Jazvy sú stále viditeľné, ľavú ruku už nikdy nevyrovná. Príbeh, ktorý Sumiteru Taniguči rozpráva, vyvoláva veľké emócie aj po sedemdesiatich rokoch. O tom, ako v roku 1945 prežil druhý a zatiaľ posledný útok jadrovou bombou, hovoril aj včera na spomienke na tragickú udalosť.
Ešte väčšiu pozornosť ako samotný prejav, vzbudilo vo svetových médiách to, čo urobil na jeho konci. Kúsok od neho sedel premiér Šinzo Abe a jemu venoval svoje posledné slová.
V Hirošime a Nagasaki sme boli pokusnými morčatamiČítajte
Mierové Japonsko
„Zákony, ktoré presadzuje vláda, sa snažia zničiť našu snahu o svet bez jadrových zbraní a idú proti nádejam ľudí, ktorí bombardovanie prežili,“ povedal podľa Daily Telegraph tenkým hlasom. „S týmto nemôžem súhlasiť.“
Abe už od svojho príchodu do funkcie totiž hovorí, že zmení japonskú ústavu, ktorá vyhradzuje použitie japonských ozbrojených síl len na obranné účely.
Tento záväzok Japonci prijali hneď po vojne na nátlak Američanov, ktorí tým chceli zabrániť opakovaniu vojny. Po novom by japonská armáda mohla pomáhať aj svojim spojencom, ak by ich niekto napadol.
Spomienku na zhodenie druhej bomby, pri ktorom zomrelo najmenej 70tisíc ľudí, využil na kritiku zákonov aj starosta Nagasaki Tomihisa Taue. „Začíname sa obávať toho, že záväzok mieru spred 70 rokov môže z ústavy zmiznúť,“ vyhlásil podľa denníka Independent. „Vyzývam vládu, aby tieto obavy vypočula.“
Stále proti jadru
Abeho kritizovali aj za to, že pri spomienke na zhodenie bomby na Hirošimu nespomenul japonský záväzok, že je proti jadrovým zbraniam a nebude ich teda nikdy vyrábať, vlastniť ani umiestňovať na svojom území. V Nagasaki to už urobil.
„Ako jediná krajina sveta, ktorú napadli jadrovými zbraňami, budeme naďalej viesť globálny boj za svet bez jadrových zbraní,“ vyhlásil.
