Jeruzalem 27. januára (TASR) - V utorok 28. januára sa v Izraeli uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Za posledné necelé štyri roky to budú v Izraeli v poradí už tretie parlamentné voľby. V tejto súvislosti prinášame základné informácie o voľbách do parlamentu (Knesetu).
Hlasovanie sa začne o 7.00 hod. v 7967 volebných miestnostiach, v ktorých môže odovzdať svoj hlas 4,7 milióna oprávnených voličov, a hlasovanie sa skončí o 22.00 hod. Vo voľbách sa zúčastňuje 26 politických strán. V zahraničí sa však už voľby do izraelského parlamentu konali minulý týždeň., keď voliči mohli odovzdať svoj hlas na 92 hlasovacích miestach. Výsledky volieb by mali byť známe do štvrtka.
Parlamentné voľby sa v Izraeli konajú každé štyri roky, ale Kneset sa môže rozpustiť aj pred skončením legislatívnej periódy a rozhodnúť o predčasných parlamentných voľbách. Tak sa stalo aj 11. novembra minulého roku a na základe rozhodnutia premiéra Ariela Šarona bol termín volieb stanovený na 28. januára.
Hlasovať v parlamentných voľbách majú právo občania, ktorí dovŕšili 18 rokov. Celkový počet voličov v Izraeli je okolo 4,7 milióna. Voliť mohli aj občania Izraela zdržiavajúci sa v čase volieb v cudzine. Účasť v izraelských parlamentných voľbách býva tradične vysoká - až 75 percent. Najnižšia účasť bola v špeciálnych voľbách izraelského premiéra vo februári 2001, keď volilo len 62,3 percent voličov.
Voľby sa konajú podľa proporcionálneho systému a celá krajina tvorí jeden volebný obvod. Voliči sa rozhodujú pre kandidátku jednej vybranej strany. Kreslá v Knesete sa rozdeľujú podľa percentuálneho podielu hlasov, ktoré príslušná strana získala. Strana však musí získať minimálne 1,5 percent všetkých hlasov, aby mohla vstúpiť do parlamentu.
Po voľbách konzultuje prezident s lídrami najsilnejších strán a poveruje zostavením vlády predsedu najsilnejšej strany, alebo toho predsedu, ktorý má najväčšie šance na zostavenie vládnej koalície. Líder poverený zostavením vlády má na to 28 dní, v prípade potreby môže byť táto lehota predĺžená o ďalších 14 dní. Ak nie je pri zostavovaní vlády úspešný, prezident môže túto úlohou poveriť predsedu inej strany, ktorý má na to tiež 28 dní.
V dejinách Izraela ešte žiadna strana nikdy nezískala vo voľbách absolútnu väčšinu a nízky prah pre vstup do parlamentu umožňuje parlamentnú účasť aj menším stranám. V dôsledku toho boli všetky izraelské vlády doteraz koaličnými vládami.
V prvej polovici deväťdesiatych rokov v Izraeli reformovali volebný systém v snahe obmedziť vplyv malých strán. Vtedy v krajine zaviedli priame voľby premiéra. Prvý raz to izraelskí voliči mohli vyskúšať v roku 1996, keď voliči odovzdávali dva hlasovacie lístky - jeden pre premiéra a jeden pre stranu. Tento systém však v skutočnosti ešte viac posilnil postavenie malých strán, keďže voliči odovzdali hlas pre premiéra a potom mohli voliť stranu podľa svojho výberu bez obáv, že sa ich hlas stratí, ak nebudú voliť silnú stranu.
Po parlamentných voľbách v roku 1999, keď najsilnejšie zoskupenia - Strana práce a Likud - videli, že ich zastúpenie v Knesete sa dramaticky zoslabilo na 26 respektíve na 19 kresiel - sa izraelský volebný systém znovu vrátil k predchádzajúcemu spôsobu volieb.
Výsledky najnovších výskumov verejnej mienky v Izraeli, o ktorých dnes informovali izraelské médiá, ukazujú, že iba niekoľko dní pred predčasnými parlamentnými voľbami sa ľavicová Strana práce dostala na najnižšiu úroveň v dejinách. Podľa výsledkov prieskumu socialisti Amrama Micnu by teraz získali len 18 - 19 mandátov v 120-člennom parlamente, zatiaľ čo pravicový Likud premiéra Ariela Šarona 31 - 33 mandátov.
Ako usudzujú politickí pozorovatelia postavenie socialistov oslabujú vnútrostranícke spory a obavy voličov, že strana by bola príliš ústupčivá pri mierových rokovaniach s Palestínčanmi. Na druhej strane sa zdá, že údajné korupčné škandály, z ktorých obviňujú niektorých predstaviteľov Likudu a osobne aj Šarona a jeho synov, tomuto pravicovému zoskupeniu príliš z popularity neubrali.
Na Stranu práce vraj ako šok zapôsobili náznaky, že sekulárna strana Šinui by ju vo voľbách na druhej priečke mohla vystriedať. Podľa denníka Jediot Achronot to na socialistov Micnu vplýva dosť depresívne. Na základe výsledkov výskumu by Šinui získala až 17 mandátov, hoci má teraz v Knesete len šesť poslancov a socialisti by zo súčasných 25 mandátov klesli na 18 - 19 mandátov.
Takýto výsledok by strane Šinui zabezpečil postavenie jazýčka na váhach a možnosť vytvoriť s Likudom vládnu koalíciu. Líder strany Šinui Jossi "Tommy" Lapid vystupuje kriticky proti ultraortodoxným stranám a vyhlásil, že jeho zoskupenie nevstúpi do takej vlády, v ktorej budú aj nábožensky zamerané strany. To by mohlo sťažiť Šaronovo úsilie pri vytváraní stabilnej vlády, pretože Micna už tiež vyhlásil, že do vlády so Šaronom na čele nikdy nevstúpi.
Jediná možnosť, ktorá by tak pre Šarona zostala, je vytvorenie krajne pravicovej koalície s malou prevahou v parlamente a takáto koalícia by údajne len ťažko vydržala po celé štvorročné legislatívne obdobie.
Podľa prieskumu, o ktorom informuje denník Jediot Achronot, by ultrapravicová strana Šas získala 11 mandátov, ultranacionalistický Strana národnej jednoty sedem a ľavicový Merec osem poslaneckých kresiel.
