S bratom sme si boli blízki, vždy mi pomáhal a ja som ho rešpektoval. Deň pred zhodením atómovej bomby sme si boli zaplávať. Bomba v Hirošime vybuchla 6. augusta ráno, môj vtedy trinásťročný brat Kijoši bol v škole. Doma sa však ukázal až večer nasledujúceho dňa, keď ho priviezli. Bol ako omráčený, jeho pleť mala tmavoružovú farbu a takmer nevidel. Len kričal moje meno a v bolestiach spomínal, ako sme spolu hrávali šogi, japonský šach. Krátko na to zomrel.“
Slová Susuma Kaitoka, Kijošiho brata, si v týchto dňoch prvýkrát môžete prečítať v Múzeu mierového pamätníka v Hirošime. Pribudli tam ako súčasť novej expozície s ďalšími darmi od príbuzných obetí atómového bombardovania. Medzi nimi je aj školská taška, ktorá patrila Kijošimu.
V čase explózie bol 600 metrov od nej, nemal šancu prežiť. Zomrel 8. augusta o 8.15, teda presne dva dni po tom, čo bola vôbec po prvýkrát v histórii ľudstva použitá jadrová zbraň.