Odmalička bol určený na prácu v tajnej službe, stal sa šéfom rozviedčikov v Londýne a patril medzi najlepších ľudí, akých KGB v teréne mala. A predsa zradil. Dramatickým útekom si zachránil život a dnes ho médiá označujú za muža, ktorý zabránil jadrovej vojne medzi USA a ZSSR.
TEXT: Dušan Taragel
O leg Gordijevskij (1938) nie je prvý a ani posledný ruský špión, ktorý začal pracovať pre druhú stranu.
Určite je však najvýznamnejší a informácie, ktoré odovzdal, mali veľký vplyv na vytváranie politických vzťahov medzi veľmocami začiatkom 80. rokov 20. storočia. Jeho význam ocenil Ronald Reagan, Margaret Thatcherová a nedávno aj britská kráľovná, ktorá mu udelila Rad svätého Michala.
Mnohí povedia – áno, vyznamenali zradcu. Tento zradca však pomohol k pádu komunistickej diktatúry, ktorá sa držala pri živote len vďaka teroru na vlastných občanoch.
Mladý kágebák
Prácu pre tajnú službu mal Gordijevskij takpovediac v rodine – jeho otec bol príslušníkom NKVD (predchodkyne KGB), brat bol členom KGB a Oleg, ktorý sa chcel venovať diplomacii, napokon tiež skončil v KGB.
Rodina patrila medzi sovietsku komunistickú elitu, preto mohol vyštudovať jednu z najžiadanejších škôl v ZSSR, Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO), ktorý otváral cestu ku kariére v diplomacii a KGB.
[content type="citation"]Ústredný výbor Komunistickej strany ani KGB mojou vlasťou nikdy neboli.[/content]
Dovolím si pripomenúť, že veľa slovenských diplomatov a najbohatších podnikateľov túto školu vyštudovalo tiež.
Gordijevskij mal talent na jazyky a už v roku 1966 ho ako 28-ročného KGB vyslala na prvý zahraničný pobyt – na sovietske veľvyslanectvo v Kodani. Oficiálne vybavoval doklady a víza, neoficiálne zabezpečoval falošné dokumenty pre agentov KGB.
Prišiel rok 1968 a Gordijevskij so sympatiami sledoval, čo sa deje v Československu. Vedel, že primitívna ruská komunistická diktatúra, fungujúca len vďaka strachu, špehovaniu a udávaniu, musí prejsť reformou, inak nebude stíhať západné krajiny.
Pokus československých komunistov, dať „socializmu“ ľudskú tvár, mu dával nádej, že existuje aj tretia cesta. Preto zažil šok, keď tanky z jeho vlastnej krajiny tento pokus zlikvidovali.
