Rím 26. januára (TASR) - Hoci pápež Ján Pavol II. v Antarktíde nikdy nebol, zastúpený bude aj na tomto najjužnejšom kontinente. Dvaja talianski duchovní pomenovali totiž 20. januára počas antarktickej expedície po Svätom Otcovi 1100 metrov vysokú horu.
Vrch, ktorého meno v taliančine znie Giovanni Paolo II, sa nachádza na 80 stupňoch 20 minútach južnej šírky a 81 stupňoch 31 minútach západnej dĺžky neďaleko masívu hory Vinson.
Obaja pútnici - Msgr. Liberio Andreatta a kaplán Antonio Vizzi - sa nenechali odradiť ani 30-stupňovým mrazom a po vyvesení talianskej a vatikánskej vlajky celebrovali historicky prvú omšu na južnom póle. Na záver výpravy zapichli do zeme pápežom posvätený kríž.
Antarktída odjakživa fascinovala vedcov, námorníkov a objaviteľov. K brehom tohto kontinentu mal blízko už James Cook v roku 1773, ale prvým človekom, ktorý sem dokázateľne vstúpil, bol v roku 1821 lovec tuleňov John Davies.
Začiatok 20. storočia sa niesol v znamení pretekov medzi dvoma výpravami. Dňa 15. decembra 1911 zapichol nórsku vlajku na zemepisnom južnom póle Roald Amundsen so svojími štyrmi sprievodcami. Až 18. januára 1912 stál na póle tím britského bádateľa Roberta Scotta. Táto výprava sa skončila tragédiou, pretože všetci účastníci zomreli na spiatočnej ceste na hlad a zimu.
Ďalší dobrodruh sir Ernest Shackleton mal na prvej transantarktickej expedícii viac šťastia. Jeho loď Endurance síce rozdrvil ľad Wedellovho mora, ale on a 21 členov posádky prežilo dva roky v nehostinných podmienkach bez ujmy.
Od roku 1959 platí pre Antarktídu zmluva dvanástich štátov o jej mierovom a vedeckom využívaní. Nedotknutosť kontinentu však ohrozuje rastúci počet vedeckých základní a tlak koncernov na začatie ťažby nerastných surovín.
