Traja Ftáčnikovci a ich pánska jazda. Mávajú ich pravidelne, tentoraz sa stretli novoročne 9. januára. FOTO SME – MARCEL VLNA
Bratia politika a pedagóga Milana Ftáčnika, šachista Ľubomír a počítačový expert Ján volili minulý rok po svojom – ale bratovu stranu nie. Dôvodom, že sa všetci traja profesijne vypracovali, je vraj to, že „nie sú mimoriadne sprostí“ a využili do dôsledkov právo na vlastné chybyTraja bratia Ftáčnikovci sa všetci narodili 30. októbra. Najstarší a verejnosti najznámejší Milan má 46 rokov, presne o rok mladšie sú dvojičky Ľubomír a Ján. Je to znamenie Škorpióna a ten je veľmi ambiciózny. Všetci traja to dotiahli vo svojich odboroch ďaleko. Milan je uznávaným pedagógom, politikom a dvakrát bol aj ministrom. Ľubomír je šachista známy nielen na Slovensku, ale aj vo svete. A Ján síce pôsobí ako utiahnutý muž, v počítačovom odbore je však takisto jednotkou.
Pred pár dňami sa stretli všetci na večeri, ktorú označili ako novoročné posedenie. Bola to chlapská jazda. A na nej ukázali, kto je kým a kto je hlavou v tejto pánskej spoločnosti. Len politik a pedagóg mal oblečený tmavý oblek, jeho bratia boli nahodení pohodlnejšie, v džínsoch.
Milan Ftáčnik sa ako vinník hneď aj ujal slova – zaujímal ho najmä motív pár mesiacov nepoznaného záujmu médií. Rýchlo sa však ukázalo, že slovo má ešte radšej ten, o ktorom by to nikto nepovedal – šachista. Ľubomír. Niekoľkokrát po položenej otázke zobral už nadýchnutému Milanovi šancu na odpoveď rýchlosťou svojej reakcie. A Ľubomírove odpovede boli vyčerpávajúce. Ku koncu od otázky úplne odbočoval a končil zaujímavými výrokmi, ku ktorým dodával: „A takto to môžete napísať!“ Jednoducho, hovorca klanu Ftáčnikovcov.
Len Ľubomírovo dvojča Ján pôsobil ako tichá voda. Je z trojice najmenej mediálne známy a je si toho vedomý. Rozhodne však na stretnutí nepôsobil dojmom, že by mu to prekážalo. Iniciatívu prenechával bratom a vyprovokovať sa nechal len vo chvíli, keď mal rozprávať o svojich záľubách. Spomenul, že odkedy si spomína, vždy ho zaujímali technické „hračky“. Hocijakú novinku, keď sa mu dostala do rúk, rozobral na súčiastky, zistil, ako funguje, analyzoval všetky mechanizmy a zložil ju zase naspäť. Pri rozprávaní o tom mu očká len tak žiarili.
Odkaz 1: „Nie sme mimoriadne sprostí.“
1966. FOTO – ARCHÍV Resumé bolo – traja bratia pôsobia mladistvo, na štyridsiatnikov až príťažlivo. Jediný, kto má pár kíl navyše, je technik Ján. Aj hovorca Ľubomír to s radosťou skomentoval: „Kedysi si nás ľudia ako dvojičky mýlili, dnes už mám bradu a sme aj iné váhové kategórie.“
Ako to dokázali – dostať sa tam, kde sú? Ľubomír: „Prvý predpoklad je, aby sme neboli mimoriadne sprostí. To, chvalabohu, nie sme. Ale nie sme ani nadpriemerní. Možno máme každý nejaký ten talent, ale smutná správa znie – dá sa to dosiahnuť jedine prácou. Musíte drieť, musíte sa učiť a vypracujete sa.“
Sú teda vorkoholici? Milan: „To už je hádam choroba. Ale platí na nás, čo povedal Winston Churchill – Keď chcete vyniknúť, musíte pracovať aj vtedy, keď sa ostatní bavia.“
Odmalička boli často spolu. Chodili do rovnakých škôl, od základnej po vysokú. Neboli s nimi problémy, nijako neprovokovali. „Možno na vysokej škole, spolužiakov. Tým, že sme stále chodili na prednášky a vydržali sme na nich až do konca.“ A hoci nemali sestru, konfliktom záujmov pri získavaní krajšieho pohlavia netrpeli. „Ako sa hovorí – plne sme využili právo na vlastné chyby.“ Len Ján naznačuje, čo bolo väčším problémom: „Ako dvojičky sme sa s Ľubom podobali. Ku mne sa raz v autobuse pridal pán a začal mi vykladať zapálene o šachu. Trvalo mi niekoľko zastávok, kým som mu vysvetlil, že ja nie som ten pravý, komu by to mal hovoriť. Ale dievčatá si nás nikdy nesplietli!“
Odkaz 2: „Utopte, rodičia, jedného syna.“
Tu sú všetci traja z roku 1958.
Ftáčnikovci pôsobia dojmom decentných intelektuálov, až sa natíska otázka, o čom vlastne debatujú na podobných stretnutiach. Prekvapenie sa nekoná – o politike, o práci, o tom, čo ich trápi, o rodinách. Teda žiadne derivácie druhého stupňa.
Ján: „My sme partia individualít, ktoré silne držia spolu. Takto nás učili rodičia a my len plníme to, čo do nás vštepili.“
A ako je to s nimi a politikou? Lobuje v oblasti aktívny brat?
Pražan Ján: „Máme každý svoje názory. A už niekoľkýkrát sa stalo, že sme nevolili stranu, v ktorej je Milan, keď to poviem takto otvorene. S jeho presvedčením o mnohých veciach sa nestotožňujeme, to určite nie.“ Milan: „Sme typická slovenská rodina, kde je vnútorná pluralita. Ľubo sa definuje ako pravičiar, ja ako ľavičiar, Janko je niekde medzi tým. Mali sme kopu vášnivých diskusií, ale po nich sme si vypili pohár vína a rozišli sa úplne v pohode. A niekedy bratia presvedčili mňa! Nesmie to byť tak, že ak ťa nepresvedčím, si môj nepriateľ.“ Ľubomír: „Možno sme to mali jednoduchšie tým, že sme v rodine nemali mečiarovca!“
Ale ani dievča. Predsa len – nechceli rodičia aj nejakú dcéru?, pokúšame bratov nakoniec. Odpovedá, ako inak, Ľubomír: „Dávate dobrú otázku, len na to idete zo zlého konca. To, že sme nemali dievča, bol možno problém, ale nie až taký ako to, že sme boli traja chlapci. Naša mama je určite v nebi, nikde inde si ju neviem predstaviť.“ A hneď pripája vysvetlenie: „Lebo keď máte jedno dieťa, je problém postarať sa oň. Keď sú dve krátko za sebou a treba ísť s nimi von, obliecť ich, dávať stále pozor, je to veľký problém. My sme boli traja. Čo z toho vyplýva: Zabudnite, rodičia, na dcéru a utopte si aspoň jedného syna!“
Aj pedagóg-politik je dobrým šachistom, ale na mladšieho brata zatiaľ nemá. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Politik Milan za katedrou
Začiatkom roku 2002 založil Milan Ftáčnik spolu s Petrom Weissom Sociálnodemokratickú alternatívu a stal sa jej predsedom. Bolo to takmer po dvanástich rokoch pôsobenia v SDĽ, v ktorej bol pred rozkolom predstaviteľom porazeného reformného krídla. Vo voľbách v septembri strana neuspela a nezískala ani tri percentá hlasov – čiže nemá nárok na štátny príspevok.
Milan Ftáčnik zostal predsedom, ale zároveň sa vrátil tam, odkiaľ do vysokej politiky odišiel. Na miesto pedagóga Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského.
„Som vedúcim katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu.“ Počítačová grafika sa zaoberá zobrazením vizuálnej informácie na monitor. „Spracovanie obrazu sa učí pochopiť kameru, na čo sa pozerá, čo nie je vôbec jednoduché.“ Prechod z ministerského na učiteľský plat tento exminister školstva pocítil. „Veľmi sa z neho vyžiť nedá, preto je bežné, že ľudia v škole majú súbežne druhé zamestnanie. Som v škole tri mesiace a úprimne poviem, že aj ja budem uvažovať, čo robiť popri úväzku.“
Už od začiatku roka však možno prostredníctvom vyšších grantov motivovať pedagógov tak, že si dokážu pomocou dobrých projektov zarobiť aj niekoľkokrát viac. Tak je to vraj vonku. „Ani v škole neprežijú všetci – prežijú len tí schopní.“
Prísediaci šachista Ľubomír to aj lakonicky skomentoval: „Vedecký sociálny darwinizmus…“
Povedali by ste, že Ľubomír si pri šachu ventiluje agresivitu? FOTO – ARCHÍV
Šachový veľmajster Ľubomír
Ľubomír Ftáčnik je svetovým šachovým veľmajstrom. Tento prestížny titul sa udeľuje po dosiahnutí jasnými kritériami stanovenej úrovne a držiteľovi patrí doživotne. Na Slovensku je jedným z troch. Hovorí: „To svoje kopýtko mám už dlho, od skončenia školy v roku 1982.“
Dokončil fyziku tuhých látok, ale nikdy v tejto oblasti nerobil. Živil ho šach. „Malo to výhodu, že som mohol cestovať, síce len tak prikrčene, ale reprezentoval som krajinu, snažil som sa písať o šachu, robiť aj do šachového softvéru.“ V Bratislave má síce trvalé bydlisko, ale „slovenský chlieb, to, čo tu zarobím, je pre mňa dva a pol percenta príjmu. Hrávam ligy vo Francúzsku, v Nemecku“.
Na svete je zhruba tridsaťtisíc šachistov, ktorí hrajú na vyššej úrovni, Ľubomír Ftáčnik je na 75. mieste. Šach sa podľa neho nedá porovnávať s veľkými športmi – v peniazoch, ktoré sa v ňom krútia. „To nie je ako v tenise, že pred podaním raz buchnem loptičkou – tisíc dolárov, dvakrát – dvetisíc. Zarobím si však slušne, porovnateľne by som si doma ako ekonóm alebo fyzik nemohol.“
Bývalý juniorský majster Európy vie, že v jeho povolaní záleží na minulosti. Tým, čo robí, si buduje povesť. „Nezbohatnem, ale uživím sa dobre. Profesionalita na Západe sa posudzuje podľa toho, ako držíte slovo, ktoré dáte.“
O šachistoch vládne predstava, že sú múdri a šikovní. Podľa Ľubomíra však existujú pozitívne predsudky o šachu: „Je tam veľa šikovných, ale sú aj pomalí šachisti, leniví, takí, ktorí sa radi predvádzajú, nervózni.“
On si pri šachu ventiluje agresivitu. „Som veľmi kompetitívny typ. Keď hrám s deťmi karty, chcem vyhrať, je to až chorobné.“ Ani po tridsiatich rokoch aktívneho hrania ho šach neomrzel. „Hranica však aj tak existuje – keď prestanete vidieť a počuť. Potom sa stávate funkcionárom!“ (Smiech.)
Zdalo by sa, že informatik Ján bude podľa vizáže a gest najkomunikatívnejším bratom, opak je pravda. FOTO – ARCHÍV
Tichá voda – informatik Ján
Najmenej mediálne známym Ftáčnikom je Ľubomírovo jednovaječné dvojča – Ján. Po dvadsiatich rokoch opustil minulý rok Univerzitu Komenského, kde učil fyziku. Vyštudoval teoretickú fyziku. Odišiel aj preto, že sa druhýkrát oženil. „Manželka je z Prahy a rozhodli sme sa žiť hlavne tam.“
Má živnostenský list a chce si nájsť zamestnanie v informačných technológiách. „Som v počítačovej brandži, robím programy, konzultujem a tak.“ Svoje vedomosti však nechce predávať ako podnikateľ. „Som typický zamestnanec, chcem chodiť do práce, živnosť mám len na preklenutie a privyrobenie, ale chcem si nájsť prácu.“ No brat Milan k Jánovej spovedi dodáva: „On sa nechce chváliť, ale už dlhšie bol známy v počítačovej brandži v Bratislave ako človek, ktorý najlepšie ovláda nové trendy v oblasti osobných počítačov, aké nové karty sú na trhu, ako čo funguje.“
Autor: MARCEL VLNA
