Slovenský futbalista minulého desaťročia Ľuboš Moravčík sa o prestupe mladého talentovaného Vitteka dozvedel z novín. Po minuloročnom ukončení hráčskej kariéry sa totiž usadil na Korzike. Momentálne má plné ruky práce s dostavbou domu v Bastii. „Ideme už robiť vnútorné práce, je to ešte tak na pol roka práce.“
Na Slovensko chodieva len príležitostne, naposledy tu bol počas Vianoc a na Nový rok. Kedy príde, vôbec nevie a nepremýšľa o tom. Na prvý zahraničný angažmán do francúzskeho AS St. Ettiéne odišiel až vtedy, keď sa dalo – čiže v lete 1990, ako dvadsaťpäťročný. V tej dobe mala československá súťaž zvuk, Nitra zinkasovala za prestup milión dolárov. Z vypadávajúceho St. Ettiéne odišiel po pár rokoch do Bastie zadarmo, rovnako neskôr do nemeckého Duisburgu.
„Do Bastie som išiel do horších podmienok, ale zostal som v prvej lige, to bolo rozhodujúce.“ Slávny škótsky Celtic Glasgow bol druhým a posledným tímom, ktorý za Moravčíka platil. Duisburg, s ktorým mal platnú zmluvu, dostal 300-tisíc libier. Nepadali žiadne horibilné sumy.
„Najväčším problémom po prestupe bola rečová bariéra, inak nič. Je o vás postarané do najmenších detailov. Dnes sa angličtina učí v školách, aj keď začiatky sú ťažké. Ja som mal nevýhodu v tom, že po francúzsky som nevedel ani slovo. Trvalo mi dva roky, kým som sa mohol normálne dohovoriť.“
V začiatkoch ho podržal aj tréner. „Stále ma dával hrávať, hrávať a hrávať, až som dokázal svoje kvality. Je to pozitívnejšia motivácia, nastúpiť pred tridsaťtisíc ľuďmi ako pred tritisíc, tam nie je načo sa pripravovať. A peniaze vás nemôžu pokaziť, futbal nie je len o nich. Sú len prejavom dobre vykonanej práce, žiadna motivácia ani brzda. Keď vám dajú trikrát viac peňazí, neznamená to, že budete trikrát viac behať, kto si toto myslí, ten tam veľmi rýchlo skončí.“
Na otázku, či by pre neho nebola atraktívna práca futbalového agenta pre talentovaných slovenských hráčov, Ľuboš Moravčík hovorí: „Ja sa snažím aj dnes dostať dobrých chlapcov do povedomia tu vo Francúzsku. Je to určite zaujímavá práca, ale nechytá ma to, nebavilo by ma cestovať zase hore-dole. Možno v budúcnosti, teraz mám iné starosti.“
Na Slovensku má trénerskú druhú triedu a snaží sa vybaviť si jej uznanie aj vo Francúzsku. Chcel by sa tam etablovať na amatérskej báze, možno v lete potom príde zaujímavejšia ponuka. „Je to ako v hráčskej kariére, niekde treba začať.“ (mvl)