Londýn/Washington 26. januára (TASR) - Ak sa väčšina síl lojálnych Saddámovi Husajnovi v Američanmi vedenej vojne proti Iraku skoro nevzdá, koniec konfliktu by sa mohol odohrať v uliciach Bagdadu. Pre Washington je to ten najhorší scenár.
Obete na životoch -- vojenské ako aj civilné -- by boli pravdepodobne veľmi vysoké, ak jednotky USA budú musieť pátrať v neznámom, nepriateľskom a rozľahlom meste s piatimi miliónmi obyvateľov po fanatických členoch Republikánskej gardy ukrývajúcich sa a strieľajúcich zo zálohy na svojom vlastnom území.
"Ak sú Američania múdri, pokúšali by sa tomu vyhnúť, pretože obete na životoch by boli strašné," uviedol William Hopkinson z londýnskeho Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov. "Z tohto by sa z hľadiska svetovej verejnej mienky nič nezískalo. Politické napätia zapríčinené útokmi na civilné obyvateľstvo by boli pre Spojené štáty veľmi zlé, hlavne ak by sa tak dialo bez rezolúcie OSN."
Od vietnamskej vojny sa konvenčné vedenie vojny v mestských oblastiach pokladá za potenciálne nákladné, a tak americká doktrína obhajuje izoláciu a obchvat mestských oblastí, kdekoľvek to je možné.
Znovuobsadenie Soulu v roku 1950 a boj o Hue v 1968 zanechal v americkej armáde bolestné spomienky na boje od domu k domu. Avšak krvavá skúsenosť v somálskej metropole Mogadišo pred takmer desiatimi rokmi je vôbec najčerstvejšia v mysliach plánovačov Pentagónu v čase, keď sa objavujú úvahy o vojne s Irakom. Udalosti z Mogadiša sú zdramatizované vo filme Čierny jastrab zostrelený. Boje v Mogadiše prepukli, keď Somálčania zostrelili americké helikoptéry, ktoré mali zajať jedného z vojenských veliteľov, a zaútočili na americké jednotky, čo mali zachrániť kolegov. Pri akcii vtedy zahynulo 18 Američanov.
Mestské "džungle" tiež môžu neutralizovať technologickú nadradenosť, na ktorú sa americké jednotky spoliehajú v púšti: komunikačné systémy sú menej spoľahlivé v zastavaných oblastiach a lasery pre zacielenie a určovanie vzdialeností môžu zmiasť okná.
Útočné helikoptéry sú citlivejšie a bombardovanie zo vzduchu so sebou nesie riziko civilných obetí, čo je jedna zo skutočností, ktorá môže domácich divákov spravodajských televízii postaviť tvrdo proti konfliktu.
Američania uznávajú boje v mestách ako nástroj na vyrovnanie sily. Svedkom tejto skutočnosti sme boli po celom svete od čias druhej svetovej vojny, uviedol generálporučík Edwin Smith v magazíne Army. Ako pripomína Hopkinson, muž s kalašnikovom, ktorý pozná zapadnuté uličky a pasce, má väčšiu šancu proti horlivému nepriateľovi, čo vtrhne do mesta, dokonca aj vtedy, ak je po zuby ozbrojený.
Smith tvrdí, že mestské oblasti rýchlo pohltia útočiace jednotky, často ich jednu od druhej izolujú. Taktiež rozširujú nepriateľove línie útoku na cieľ, možnosti útoku či obrany, jeho infiltráciu a únikové cesty a jeho prístup k logistickej podpore a zásobám. Ďalej sa tam nachádzajú masy utekajúcich, civilisti objavujúci sa v palebnej línii, hromady trosiek spomaľujúcich postup a -- v prípade Bagdadu -- riziko útoku chemickými alebo biologickými zbraňami.
