WASHINGTON. Počet amerických vojakov rozmiestnených v zahraničných vojnových zónach je na najnižšej úrovni od obdobia pred rokom 2003, keď USA podnikli inváziu do Iraku.
Kongres však napriek tomu schválil zvýšenie armádneho rozpočtu o 38 percent, napísala v piatok agentúra Reuters.
Spojitosť s vojnami
Tento rozpor je dedičstvom núdzového fondu, ktorý vznikol v dôsledku teroristických útokov z 11. septembra 2001.
Podľa Reuters sa predmetný fond stal obľúbeným spôsobom Washingtonu na vyhýbanie sa dosahu finančných obmedzení na armádny rozpočet.
Fond pre nepredvídané operácie v zahraničí (OCO) poskytuje desiatky miliárd dolárov pre programy s otáznou alebo žiadnou spojitosťou s vojnami, tvrdia podľa Reuters súčasní i bývalí americkí vládni činitelia a analytici.
Minuli miliardy
Republikánski kongresmani však na jar upustili od akejkoľvek zámienky na to, aby OCO slúžil svojmu pôvodnému účelu - vojnám v Iraku a Afganistane - a priamo schválili 38 miliárd dolárov, ktoré môže Pentagón použiť na iné nevojenské účely.
Celková čiastka pre rozpočet tak dosiahla 89 miliárd.
Spojené štáty v rokoch 2001-14 minuli na vojny v Iraku a Afganistane a pridružené operácie 1,6 bilióna dolárov, uviedla vlani nestranná Kongresová výskumná služba (CRS), pričom 81 miliárd z tejto čiastky bolo použitých na "nevojnové" účely.
Skutočné čísla sú však zrejme oveľa vyššie, tvrdí CRS.
